Zahraniční giganti rázne škrtajú náklady. Firmám dýcha na krk recesia, Slováci držia iný smer

Firmy na Slovensku stále viac šponujú svoje sily, aby nemuseli v ťažkých časoch prepúšťať ľudí. Drahé energie a vývoj ekonomiky ich však nútia o takomto kroku uvažovať. Masovo začali realizovať tento krok viacerí technologickí giganti v zahraničí, prepúšťajú  ľudí nie v pár desiatkach, ale dokonca v tisícoch.

Pocítil to nielen americký trh, ale aj ten európsky, hoci s miernym časovým oneskorením. Vedie ich k tomu snaha zoštíhliť sa, zefektívniť procesy a vylepšiť finančnú stabilitu ich biznisu v čase krízy.

Dáta to hovoria jasne. Softvérová spoločnosť Microsoft do konca marca tohto roka prepustí zhruba 10-tisíc zamestnancov, čo je takmer päť percent jej pracovnej sily. Technologický gigant Amazon opustí 18-tisíc zamestnancov. Podobné kroky avizoval Google, ktorý prepustí 12-tisíc pracovníkov, podobne i Facebookový prevádzkovateľ Meta.

Prepúšťať sa rozhodli aj Xiaomi, Twitter, HP a mnoho ďalších. Prepúšťanie zasahuje aj na európsky trh. Nemecký technologický gigant SAP koncom januára tohto roka oznámil, že kvôli reštrukturalizácii zruší tritisíc pracovných miest a ďalší sa k nemu chystajú pridať.

Najmä počas pandémie zažili technologické spoločnosti výrazný rast, ktorý však po jej ukončení začal opadať. Prepúšťanie technologických gigantov má viacero príčin, za všetkým stojí racionalizácia a hľadanie možných úspor. Ako prezrádza pre TREND IT odborník a šéfredaktor časopisu TouchIt Ondrej Macko, jedným z dôvodov je postupný nástup umelej inteligencie, ktorý dokáže nahradiť zamestnancov nielen v IT sektore.

„Ďalším dôvodom je prechod kmeňových zamestnancov na partnerskú bázu, teda zo zamestnancov sa stávajú nájomné firmy. Zamestnávateľ tak ušetrí sa tak náklady a ľudia si dokonca zarobia viac,“ spresňuje O. Macko. Mnohé firmy jednoducho musia výrazne šetriť, prehodnocujú a škrtajú svoje projekty vo veľkom.

Slovenský trh práce sa na masívne prepúšťanie zatiaľ nechystá, aj keď sa ho čiastočne môžu dotknúť problémy na iných trhoch. Obyčajne si napríklad IT špecialisti nájdu rýchlo uplatnenie v iných odboroch, možno aj v menších firmách, nekončia na úradoch práce. Pomerne priaznivé sa ukazujú aj štatistické dáta. Nezamestnanosť v eurozóne vlani v decembri podľa najnovších dát Eurostatu zostala na novembrových 6,6 percenta, na Slovensku bola na úrovni 5,8 percenta. 

Ekonomika hľadá nové výzvy

Makroekonomické vyhliadky na rok 2023 sú však pomerne pochmúrne. „Väčšina identifikovaných rizík sa potvrdila, čo vyvoláva obavy z ďalšieho hrozného roka pre svetovú ekonomiku, najmä pre Európu, kde sa hospodárstvo už teraz zastavilo, zatiaľ čo inflácia stále dosahuje nové výšky,“ upozorňuje Jean-Christophe Caffet, hlavný ekonóm skupiny Coface. Podľa nich výrazne rastie riziko možných insolvencií, ktoré budú postupne pribúdať.

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgieva tiež varuje, že svet čaká „ťažký rok, ťažší ako minulý“ a že jedna tretina globálnej ekonomiky sa prepadne do recesie. Týka sa to pravdepodobne aj slovenskej ekonomiky v prvom polroku 2023, s následným, veľmi miernym a postupným zotavením.

Pri takomto scenári by tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok mohlo dosiahnuť do jedného percenta, ukázala najnovšia makroekonomická prognóza Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) na rok 2023.

Očakáva sa, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky budú naďalej energie a inflácia, ktorá za celý rok 2022 podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemernú úroveň 12,8 percenta  Predstihové ukazovatele zatiaľ nesignalizujú masívnejší nárast miery nezamestnanosti nad rámec tradičnej sezóny. Trh práce zdá sa relatívne dobre odoláva energetickej kríze i vysokej inflácii, napriek pasivite vlády pri schémach pomoci pre biznis sektor.