Nová štúdia odhaľuje, že tradičné postupy, ako pohovory či hodnotenie životopisov, často vedú k nesprávnemu výberu kandidátov na kľúčové pozície. Výskum zistil, že povýšenia na základe sebapropagácie – keď zamestnanci aktívne lobujú za kariérny rast – môžu viesť k horším tímovým výsledkom v porovnaní s náhodným výberom manažérov.
„Ambiciózni jedinci, ktorí chcú byť lídrami, často preceňujú svoje schopnosti ovplyvňovať ostatných, čo môže znížiť efektivitu tímov. Tento problém sa často vyskytuje u extrovertných mužov s nadmernou sebadôverou,“ tvrdí David Deming, ekonóm z Harvard Kennedy School a spoluautor štúdie.
Kvalita stredného manažmentu má pritom nepopierateľný vplyv na celkovú výkonnosť organizácií. Spoľahlivým prediktorom dobrého manažéra sa ukázal byť predchádzajúci výkon na radových pozíciách. Zamestnanci, ktorí vo svojich úlohách excelovali, sa neskôr osvedčili ako úspešní lídri schopní motivovať a viesť tímy.
Deming zdôrazňuje, že firmy by sa pri výbere manažérov mali menej spoliehať na pohovory a dotazníky a viac na praktické testy hodnotiace rozhodovacie schopnosti. Tento prístup sa osvedčil v odboroch, ako sú IT, programovanie či médiá.
„Nechajte kandidáta zodpovedať za menší tím a sledujte výsledky. Namiesto spoliehania sa na intuíciu alebo osobné sympatie by sa malo vychádzať z jeho reálnych skúseností,“ uzatvára Deming.
