Stres môže viesť k depresiám. Dokáže však aj nakopnúť kariéru a zvýšiť produktivitu

Stres vníma mnoho ľudí ako úhlavného nepriateľa. Mnohí sa ho snažia za každú cenu eliminovať, vôbec si však neuvedomujú, že stres sa zo života vylúčiť nedá. Je to prirodzená reakcia organizmu na najrôznejšie situácie a ak by sme ho teoreticky vylúčili, mohlo by to znamenať, že náš organizmus by nebol schopný adekvátne reagovať na podnety z okolia a prispôsobovať sa novým podmienkam.

Skutočným nepriateľom je len nadmerný stres, dlhodobý či chronický stres, ktoré človeka vyčerpávajú bez toho, aby bol schopný s tým niečo urobiť. Z výsledkov prieskumu, ktorý realizoval slovenský Inštitút stresu, vyplýva, že takmer sedem z desiatich ľudí zažíva zvýšené úrovne stresu, pociťuje zvýšenú vyčerpanosť a má vo všeobecnosti pomerne nízku odolnosť voči stresu a záťaži.

„Stres nie je možné vylúčiť. Stresová reakcia je neoddeliteľnou súčasťou života, ktorá v miernych dávkach stimuluje a v ohrození zachraňuje,“ upozorňuje psychológ, lektor a zakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč. Je to vlastne súhrn biochemických reakcií, ktoré následne ovplyvňujú činnosť orgánov a mozgu. Stres je vybočením z rovnováhy, ktoré však má svoj význam. Stačí si predstaviť, čo by znamenalo, ak by sa na človeka stojaceho na koľajniciach rútil vlak, no v ňom by to nespustilo žiadnu stresovú reakciu, ďalej by sa oddával hormónom šťastia a zotrval v rovnovážnom rozpoložení.

V extrémnych prípadoch stres skutočne zachraňuje životy. V tých menej extrémnych môže, ak je v optimálnom množstve, zachrániť alebo nakopnúť aj kariéru. Vybočenie z rovnováhy sa deje denne, niekedy je menšie a človek si ho nevšimne, inokedy je také výrazné, že ho paralyzuje. Prirodzenou snahou organizmu je narušenú rovnováhu znova čím skôr nadobudnúť, takže problémom sa stáva predovšetkým taký stres, ktorý nekončí, pretože organizmus nie je schopný vrátiť sa do harmonickej homeostázy.