Pozor na zadania na pohovoroch. Môže sa za nimi skrývať práca zadarmo

Nesprávny výber zamestnanca je pre firmy finančne i časovo nákladný. Aj preto si stále častejšie preverujú zručnosti kandidátov prostredníctvom praktických úloh.

So zadaniami sa preto bežne stretnú uchádzači v oblastiach ako marketing, grafický dizajn, žurnalistika alebo architektúra. „Rovnako to platí pri analytických či IT pozíciách, no kandidáti by nemali byť prekvapení ani testovaním práce v Exceli či iných programoch,“ približuje špecialista na pracovné inzeráty a náborovú stratégiu Miroslav Sendlai.

Firma si vie takýmto spôsobom overiť, či skúsenosti kandidáta reálne korešpondujú s tým, čo uvádza v životopise. V niektorých prípadoch to môže prispieť obsadiť inú otvorenú pozíciu v spoločnosti. Praktický výberový proces môže prospieť i kandidátovi, najmä ak k výsledku zadania dostane spätnú väzbu.

„Môže to byť pre neho zrkadlo. Vie si tak overiť, či má požadované zručnosti naozaj na takej úrovni, ako predpokladá,“ dodáva M. Sendlai. Zároveň uchádzač získa reálnejšiu predstavu o náplni práce, respektíve bežných zadaniach, ktoré bude na danej pozícii riešiť.

Pozor na nevýhody

Na druhej strane, firmy môže od úloh odrádzať ich príprava a vyhodnocovanie, najmä ak si praktickú časť pohovoru pripravujú samy. „Vypracovanie zadania predĺži výberový proces, a preto je dobré dať ho iba kandidátom, ktorí už prešli prvým kolom pohovoru a firma má o nich reálny záujem,“ radí PR manažérka spoločnosti Alma Career Ľubica Melcerová.

Zamestnávatelia si pritom môžu pomôcť voľnými aj platenými verziami testov a zadaní pre uchádzačov, pri ktorých získajú vyhodnotenie takmer okamžite. Zároveň by si však mali dať pozor, aby ich zbytočne nenadužívali.

Typy zadaní na pracovných pohovoroch

• Textový príspevok – najčastejšie ho vyžadujú v žurnalistike a marketingu, no stretnúť sa s ním môžu i obchodní zástupcovia či hovorcovia firiem. Môže mať rôzne podoby od krátkeho textu alebo tlačovej správy až po príspevok na sociálne siete.
• Vizuálny príspevok – v praxi sa s ním stretnú najmä grafici alebo dizajnéri, ktorých firmy môžu žiadať napríklad o vypracovanie vizuálnej kampane alebo reklamného návrhu.
• Riešenie praktickej úlohy – často ide o zadanie pre pracovníkov z oblasti IT, ktorí v rámci krátkeho zadania vedia ukázať, či danému programu rozumejú. Stretnúť sa s tým môžu aj kandidáti na manažérske pozície, ktorí zase riešia modelovú problémovú situáciu.

Prameň: welcometothejungle.com, mondo.com

Môžu nimi odradiť skúsených uchádzačov, ktorí svoje zručnosti radšej prezentujú prostredníctvom portfólia prác a na takéto zadania sa dívajú skôr ako na prácu zadarmo. Ak si chce firma takýchto kandidátov predsa len preveriť, mala by na pohovore využívať skôr krátke zadania.

Manažérka digitálneho marketingu pre personálnu agentúru Mondo Sarah Magazzo vo svojich online príspevkoch vyzdvihuje  pri takýchto úlohách nielen možnosť overenia zručností, ale aj logického myslenia uchádzačov.

Zamestnávateľ môže počas alebo po skončení zadania s kandidátom prediskutovať výsledok a overiť si, ako uchádzač uvažuje. Tento spôsob mu vie odhaliť aj to, či ide o tímového hráča a či zdieľa s firmou rovnaké hodnoty.

Medzi alternatívy praktických zadaní patrí tiež možnosť overenia referencií. Krátky rozhovor s bývalým kolegom alebo nadriadeným by mal firme pomôcť získať ucelenejší pohľad na kandidáta a jeho schopnosti.

Ak sa firma predsa len rozhodne do výberového procesu zaradiť praktické zadania, mala by pri ich tvorbe zohľadniť konkrétne požiadavky jednotlivých pozícií. Okrem externých spoločností, ktoré sa príprave takýchto testov a úloh venujú, jej s tým môžu pomôcť samotní zamestnanci. Tí najlepšie vedia, akého kolegu by potrebovali.

Neplatené aktivity

Zamestnávatelia by v rámci náborového procesu mali kandidátov vopred informovať, či a ako ich zadania použijú. „Ak ide napríklad o súťaž, mali by kandidátov a kandidátky vopred oboznámiť s tým, že víťazný návrh bude súčasťou kampane,“ vysvetľuje Ľ. Melcerová.

V opačnom prípade ide o nekorektné praktiky, ktoré môže uchádzač odhaliť okrem iného vďaka typu a rozsahu zadania. Komplexnejšie a časovo náročné úlohy môžu signalizovať, že nejde len o preverenie zručností uchádzača. V takom prípade je dobré začať s firmou komunikovať a spoločne sa dohodnúť na podmienkach spolupráce.

V zahraničí nie je napríklad ničím výnimočným, ak si uchádzač za náročnejšie zadanie vypýta primeraný honorár. Pri rozsiahlejších zadaniach by si mal overiť aj to, akým spôsobom bude výberové konanie pokračovať.

Firma by ho mala informovať, kedy môže očakávať spätnú väzbu, či a kedy sa uskutoční druhé alebo tretie kolo pohovoru a z čoho bude pozostávať. Nič nehovoriace formulky o tom, že sa mu firma ozve, svedčia minimálne o nesprávne nastavenom výberovom procese.

Uchádzači by si mali dať pozor na príliš konkrétne úlohy, napríklad vo forme komplexných obchodných stratégií, reklamných kampaní, programov alebo článkov. Môžu sa k tomu uchýliť napríklad firmy, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov alebo sa snažia na niektorých službách neeticky ušetriť.

Obeťami takýchto praktík sa môžu stať najmä menej skúsení uchádzači, ktorí ešte nemajú vytvorené široké portfólio vlastných prác. Mali by preto uprednostňovať časovo nenáročné úlohy, pri ktorých je menšia šanca na zneužitie. Príkladom môže byť krátky článok na často opakovanú tému, návrh sloganu pre fiktívneho klienta alebo riešenie bežného manažérskeho problému.

Ak chce mať uchádzač istotu, že jeho dielo firma nepoužije ani po rokoch, môže si od firmy vypýtať písomné potvrdenie, aby mal v rukách dôkaz, na ktorý sa môže neskôr odvolávať. Marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Jitka Kouba tak isto odporúča, aby si uchádzač uložil nielen výsledné zadanie, ale aj jeho vývojové fázy.

Pri preukázaní autorstva pomôže i emailová komunikácia medzi firmou a kandidátom. „Je dobré pre istotu v rámci vypracovania napísať, že ide o moje autorské dielo, ktoré je chránené autorským zákonom. Ošetrí to prípady, v rámci ktorých by to personalista nevedel a následne firme návrh odovzdal na používanie,“ radí J. Kouba.

Tipy pre uchádzačov

Kandidát by sa mal pri domácich zadaniach vyhnúť predsudkom alebo domnienkam. Ak si nie je istý, čo chce firma úlohou dosiahnuť, mal by si to pred vypracovaním vyjasniť s personalistom.

Ako zvládnuť praktické zadanie

Kandidáti by mali:

• dodržiavať inštrukcie,
• overiť všetky nejasnosti,
• porozumieť cieľu zadania,
• zadanie vždy skontrolovať,
• dodržať dohodnuté termíny,
• oboznámiť sa so spoločnosťou,
• precvičiť si pred testom svoje znalosti

Kandidáti by nemali:

• vypracovať zadanie na základe domnienok alebo predsudkov,
• neobjasniť prípadné otázky o zadaní,
• venovať jednej úlohe priveľa času,
• vypracovať zadanie, pokiaľ nemajú o prácu záujem,
• nechať sa dotlačiť do plnenia úloh, ktoré sú neprimerané

Prameň: indeed.com

 

Tak isto je vhodné overiť si, koľko času by mal zadaniu venovať. Samozrejmosťou je príprava, napríklad vo forme prieskumu o spoločnosti alebo precvičovania zručností v požadovanom programe.

Uchádzači by podľa Ľ. Melcerovej nemali nechať zadanie vypracovať niekomu inému. Ide o krátkozrakú taktiku, ktorú na pohovore firma ľahko odhalí.

„Záujemcovia nech radšej priznajú, že si v časti zadania nie sú istí, no určite si v danej zručnosti plánujú doplniť znalosti. Aj preto treba pri reakcii na pracovnú ponuku dobre zvážiť svoje schopnosti,“ uzatvára PR manažérka spoločnosti Alma Career.

Text bol pripravený v odbornej spolupráci s profesijným združením HRcomm.

Zdroj: HRcomm

Ďalšie dôležité správy