Ex-šéfka Profesie do politiky nejde, nič si nechce dokazovať. Išla však 700 km do Compostely

Koncom vlaňajšieho novembra vyhrala prestížny titul TREND Manažér roka 2022. Pri preberaní ceny oznámila, že po vyše dvanástich rokoch na čele Profesie končí. Fínska materská spoločnosť sa totiž rozhodla, že firmu zlúči s jej českou sestrou LMC a dve riadiace pozície spojí do jednej.

Ivana Molnárová, ktorá v Profesii uplatňovala princípy otvorenej komunikácie, si po ukončení pracovného pomeru dopriala polročné voľno, počas ktorého sa spolu s partnerom vydala na púť do španielskeho Santiaga de Compostela. TREND zisťoval, ako vyzerá jej profesijný život v súčasnosti a opýtal sa aj na to, prečo odmietla ponuky vstúpiť do politiky.

Pred odchodom z Profesie ste avizovali, že sa budete pol roka venovať len sebe – čítať knihy, stretávať sa s ľuďmi, cestovať. Čo všetko ste stihli?

Svoje predsavzatie som takmer do bodky splnila. Prečítala som viac ako desať kníh, prešla som s priateľom Danielom do Compostely, mala som niekoľko prednášok či vystúpení na konferenciách, ale hlavne som zistila, čo ma baví a čo ma nebaví. Stretávala som sa s ľuďmi a rozprávala som sa s nimi, aby som zistila, čo by som zo svojho dlhoročného know-how mohla ponúknuť trhu.

Do Compostely ste išli dlhšou cestou. Zrejme vám kondične pomohli  beh i chôdza, s ktorými máte bohaté skúsenosti. Koľko kilometrov to bolo a čo bolo na púti najťažšie?

Z Irúnu do Santiaga severnou cestou sme prešli zhruba 730 kilometrov s viac ako 17-kilometrovým prevýšením. Najťažšie bolo uvedomenie, že keď sa človek na púti každé ráno zobudí, ako prvé mu napadne, že musí opäť vykročiť z pohodlia a vybrať sa na cestu.

Hlave chvíľu trvá, kým to spracuje. A telu tiež. Mne to trvalo asi šesť dní, kým si na tento režim moja psychika zvykla. Potom som však naplno precítila, že cesta je cieľ. Že sa nemusíme nikam ponáhľať. Púť do Compostely mala v sebe náboj očisty aj zatvorenia dverí za minulosťou.

Ste človek, ktorý sa osobnostným rozvojom zaoberá dlhodobo. Je napriek tomu niečo nové, čo vás táto púť o vás naučila?

Určite áno. Ukázala mi, že spoločná púť – partnerská, biznisová aj cestovateľská – s mojím partnerom je niečo, čo mi dáva v živote veľký zmysel, chcem v tom pokračovať a budovať spoločnú firmu. Uvedomila som si, aké dôležité je otvoriť sa dôvere. Ak to človek dokáže, doslova sa mu v živote začnú diať zázraky.

Zároveň som veľmi vďačná, že sme mohli toto dobrodružstvo absolvovať spolu, dovoliť si ho časovo aj finančne, a to bez toho, aby nás počas tejto náročnej púte sklamalo telo. Pochopila som, že keď mám jasný cieľ, dokážem čokoľvek a nemusím sa báť novej cesty, a to ani v profesionálnom živote, lebo sa mi otvára veľký priestor tvoriť niečo zmysluplné.

Hovoríte, že ste si založili s partnerom firmu. Na čo je zameraná?

Zistila som, že môj príbeh, ako aj to, kam som vďaka hodnotovému leadershipu orientovanému na ľudí posunula Profesiu, inšpirovali mnohých. Dostala som viaceré návrhy, že by so mnou radi spolupracovali. Aj preto sme s partnerom pred pár dňami založili spoločnosť Alyra, ktorá pomáha lídrom transformovať firemnú kultúru v ich spoločnostiach, aby bola viac o hodnotách a o človečine. Financie sú dôležité, ale nemyslím si, že by mali byť cieľom.

Dostali ste aj ponuky z viacerých politických strán. Prečo ste ich odmietli?