Nová vojna môže vypuknúť kdekoľvek. I vo vesmíre. Skončili by mobily, počítače aj bankové karty

Potenciálne vojnové konflikty tlejú vo všetkých častiach sveta. Aj v tých, ktoré neplnia titulné stránky novín či webu. Rusko-ukrajinská vojna, konflikt medzi Izraelom a Hamasom či iránska hrozba sú len špičkou ľadovca. Takmer vôbec sa nehovorí o Austrálii, ktorá je zakliesnená medzi geopolitické záujmy USA a Číny. Veľa sa nepíše ani o napätých vzťahoch medzi Iránom a Saudskou Arábiou.

Bublajúcim teritóriom je Stredozemné more, kde medzi sebou desaťročia súperia Grécko s Tureckom. Studená vojna medzi Sovietskym zväzom a USA v podobe, akú mala v bipolárnom svete, sa už síce skončila, ale tretie tisícročie ponúka mnoho iných konfliktov s dlhodobými následkami.

Dynamická história a súvislosti

Možnosťami vojnových konfliktov blízkej budúcnosti sa zaoberá britský novinár a spisovateľ Tim Marshall, ktorý počas svojej kariéry pokrýval spravodajstvo z mnohých kútov sveta vrátane arabských krajín či Kosova.

V knihe Sila geografie v 21. storočí ponúka čitateľom geopolitický pohľad na desať konfliktných regiónov sveta, prostredníctvom ktorých kreslí desať máp budúcnosti.

Začína Austráliou, pokračuje Iránom, Saudskou Arábiou, Spojeným kráľovstvom, Gréckom, Tureckom, africkým Sahelom a Etiópiou až po Španielsko, ktorému podľa neho hrozí v dôsledku nacionalizmu rozpad krajiny. Desiatym teritóriom je vesmír.

Autor tvrdí, že geografia – teda disponibilita prírodnými zdrojmi, morfológia, ako aj prítomnosť oceánov či riek – je kľúčový faktor, od ktorého závisí, ako sa bude krajine v medzinárodnom politickom a obchodnom meradle dariť a aké ambície a možnosti si bude môcť dovoliť. S geopolitikou úzkou súvisí vytváranie spojenectiev.

T. Marshall podrobne, ale veľmi dynamicky a pútavo, objasňuje históriu jednotlivých teritórií a prináša pre mnohých prekvapivé informácie o pozadí veľkých dejinných udalostí dávnej či nedávnej minulosti. Za všetkým je logika geografie, politické záujmy či boj o moc. Novinár sa nevyhne ani prekvapivým pointám, pričom niektoré podáva s nevtieravým humorom.

Zdroj: TREND

Súčasný komplikovaný svet sa podľa neho začal rodiť po intervencii Ruska v Kosove. Pokračoval zvrhnutím Saddáma Husajna v Iraku, ktoré podľa novinára otvorilo cestu Iránu, aby sa pokúsil posilniť moc šiitov na Blízkom východe. Jasnejšie kontúry nadobudol po vojenskom puči, ktorý odstránil egyptského prezidenta Mubaraka či zvrhnutí a zavraždení líbyjského vodcu Kaddáfího.

Jeho súčasťou bol aj pokus o zvrhnutie sýrskeho prezidenta Asada, ktorému zabránili Rusi a Iránci. „Vo všetkých troch prípadoch dali Američania jasne najavo, že o diktátorov, s ktorými celé desaťročia obchodovali, už nestoja,“ konštatuje v knihe T. Marshall a dodáva, že medzitým sa začali ako silné mocnosti presadzovať India, Čína a Brazília.

Prekvapivé a neznáme fakty