„Nie, nemôžem, nestihnem, nezačnem, nepáči sa mi to, nesúhlasím.“ Odpovede, ktoré manažéri a lídri firemných tímov neradi počúvajú. Niektorí zamestnanci na ne môžu mať relevantné dôvody, ale často sa stáva, že ich nevôľa pramení odinakiaľ. Nielen na slovenských pracoviskách je dnes viac negativizmu než v minulosti.
Okrem odmietania môže mať negativizmus aj iné podoby – môže sa prejavovať ako prokrastinácia, nekonštruktívna kritika, odpor voči akejkoľvek zmene, ohováranie, drzé správanie, pasívna agresia, či dokonca agresivita v pravom zmysle slova. Podľa údajov portálu The Harvard Business Review má 98 percent zamestnancov skúsenosť s drzým a arogantným správaním na pracovisku. Až 80 percent z nich stráca čas tým, že si robia pre incident starosti, a 66 percent ho stráca vyhýbaním sa kolegovi, ktorý sa k nim správal útočne a toxicky. Štvrtina z nich prenáša frustráciu na zákazníkov.
Prečo sú negatívni
Sociálne a finančné neistoty robia pracovníkov citlivejšími na čokoľvek, čo im v práci spôsobuje diskomfort. „Na základe toho, čo počúvam od klientov, či už zamestnancov alebo zamestnávateľov, môžem potvrdiť, že negativizmus je na vzostupe,“ konštatuje akreditovaná koučka a supervízorka Janette Šimková. Negativistické postoje môžu mať relevantné príčiny a nemusí ísť o rozmar zamestnanca.
Negativistickí pracovníci sú často frustrovaní. Niektorých frustruje spoločenská situácia, ďalších financie, budúcnosť, iných práca, nadriadení alebo kolegovia. Negativizmus sa môže prebudiť aj u tých, ktorí sa cítia preťažení, vyhorení alebo nedocenení. Často je reakciou na netransparentnú personálnu či mzdovú politiku firmy, keď pracovník cíti krivdu, lebo ho nepovýšili alebo mu nechcú zvýšiť mzdu.
Žiadne pracovné prostredie, nech je akokoľvek pozitívne, nemôže podľa J. Šimkovej uniknúť občasnému záchvatu negativity. Dôležité je nenechávať to tak. Bagatelizovanie negativistického správania môže ľahko viesť k hromadeniu konfliktov a napokon aj k výpadkom zamestnancov, ktorí to prestanú zvládať. „Manažéri sa tým neradi zapodievajú, pretože vedia, že je naozaj ťažké zmeniť postoje ľudí a firemnú kultúru,“ hovorí koučka. Firmy by sa však tejto téme nemali vyhýbať a nemali by negativizmus na pracovisku obchádzať. Dokáže totiž napáchať nezvratné škody.
Firmu to vyjde draho
„Negativizmus vnímame ako prejav odporu jednotlivca, ktorý odmieta usmernenia zo strany autority či kolegov, pričom neraz robí priamo opak požadovaného,“ približuje konateľka spoločnosti ENEF Consulting, klinická psychologička a psychoterapeutka Zuzana Podkonická. Negatívny postoj máva pracovník, ktorý sa hnevá a je nespokojný, pričom svoje pocity ventiluje negativizmom voči všetkému a všetkým. Na rozdiel od pesimizmu to zväčša nie je osobnostná črta, ale skôr reakcia na podnety.
Portál Psychology Today označil negativistické myslenie za nebezpečnú závislosť, keďže až 80 percent myšlienok človeka býva negatívnych a až 95 percent repetitívnych. Čím negatívnejšia je myšlienka, tým má väčšiu tendenciu opakovať sa.
Najzhubnejšou črtou negativizmu je z pohľadu firmy to, že sa môže začať ľahko šíriť naprieč celým tímom, oddelením či dokonca celou firmou. Jeden dlhodobo negatívny zamestnanec dokáže postupne demotivovať a demoralizovať ďalších. Negativizmus vyčerpáva najskôr toho, kto mu podľahol, následne vyčerpáva jeho kolegov a v konečnom dôsledku môže vyčerpávať aj celú firmu.
Negativizmus sa pritom často prejavuje v nedostatočnej angažovanosti zamestnanca. Podľa analytickej spoločnosti Gallup môže neangažovaný zamestnanec spôsobiť firme stratu vo výške 34 percent svojej ročnej mzdy, a to v dôsledku zníženej produktivity, zvýšenej absencie a ďalších faktorov.
- Ako na prevenciu proti negativizmu vo firmách
- Stanoviť pozitívny model správania, vyvarovať sa negativite zhora a zabezpečiť, aby sa nešírila od manažérov.
- Realizovať prieskumy, zbierať údaje a umožniť spätnú väzbu, v ktorej zamestnanci vyjadria názor na fungovanie medziľudských vzťahov vo firme.
- Pristupovať k zamestnancom ako k rovnocenným jednotlivcom a robiť to transparentne a verejne.
- Investovať do pozitívneho prístupu už počas náboru a vyberať správnych zamestnancov.
- Stanoviť pravidlá správania a zahrnúť do procesu zamestnancov.
- Odmeňovať dobré a pozitívne správanie, sankcionovať negatívne a toxické správanie.
- Pýtať si spätnú väzbu od odchádzajúcich zamestnancov.
Zdroj: Paychex.com
Neprijímať negatívnych ľudí
„So zvýšením negativizmu sa energia, čas a pozornosť zamestnanca zameriava na jeho vlastné negatívne prejavy než na plnenie úloh a dohodnutej práce,“ upozorňuje Z. Podkonická. Firma si to možno všimne na slabších výsledkoch, no manažment si nie vždy uvedomuje, že nadmerný negativizmus firmu niečo stojí a že jej vznikajú dodatočné náklady na sanovanie výpadkov v produktivite. Manažéri firiem venujú podľa jednej zo štúdií 13 percent pracovného času náprave vzťahov medzi zamestnancami. Negativizmus a z neho prameniace incidenty môžu vyjsť firmy veľmi draho, a to nielen po ľudskej, ale aj finančnej stránke.
Firemní lídri by pri prevencii negativizmu na pracovisku mali začínať od seba a dať si pozor na to, ako pristupujú k zamestnancom. Negatívny model správania podnecuje zamestnancov k tomu, aby šírili toxicitu ďalej. Ďalším krokom má byť umožnenie spätnej väzby zo strany zamestnancov. Možnosť vyjadriť sa k fungovaniu firmy a vzťahov v nej im dáva pocit náležitosti a obmedzuje frustrujúci pocit neužitočnosti.
Ďalšími stratégiami sú podľa portálu The Harvard Business Review rovnocenný prístup k všetkým zamestnancom, rozvoj zamestnancov v prospech proaktívneho správania, stanovenie noriem správania, odmeňovanie proaktívneho pozitívneho prístupu a penalizovanie negatívneho vplyvu na tím a spoločnosť.
Medzi najväčšie chyby firiem možno započítať ignorovanie rizika vzniku negativizmu už pri samotnom nábore či headhuntingu. Iba 11 percent spoločností sa priznalo k tomu, že okrem kvalifikácie na obsadenie miesta berie pri nábore do úvahy aj morálnu stránku uchádzača a jeho behaviorálne tendencie. Ak sú skôr negatívne, odbornosť uchádzača nemusí byť firme nič platná.
Ďalšie dôležité správy
