V pondelok 16. októbra sa zamestnanci digitálnej komunikačnej agentúry Rheingans Digital Enabler dozvedeli, že sa stali súčasťou jedinečného experimentu. Ich šéf navrhol, aby nepracovali klasických osem hodín denne, ale len päť hodín. Zamestnanci do práce tak chodia už dva mesiace na ôsmu ráno a končia o jednej popoludní.

Šéf firmy Lasse Rheingans (na úvodnej fotografii) nápad prezentoval lákavou ponukou. Zamestnanci dostanú za menej odpracovaných hodín rovnakú mzdu i rovnaký nárok na dovolenku: „Uvedomujem si, koľko hodín strávia ľudia v kancelárii. Ak ale pracujete dobre a efektívne, môžete to isté urobiť za päť hodín.“ Vo firme sa ale zrušil nárok na home office aj na skrátený pracovný úväzok.

Menej sociálnych sietí a surfovania

Firma zaviedla 25-hodinový týždenný pracovný čas zatiaľ na skúšku do februára budúceho roka. Dovtedy bude vyhodnocovať pracovný výkon, spokojnosť zákazníkov aj zamestnancov.

Šéf firmy síce dvanástim zamestnancom nič nezakazuje, ale očakáva od nich lepší výkon a podstatne menej času strávených na sociálnych sieťach alebo surfovaním na internete. „Päť hodín vysoko koncentrovanej práce až do obeda môže priniesť rovnaký výsledok ako zvyčajných osem až deväť hodín,“ tvrdí.

Zamestnanci si zmenu pochvaľujú, pretože majú celé popoludnie na svoje koníčky, šport a rodinu. Zároveň im firma neprikazuje, aby mali po pracovnej dobe zapnutý mobil.

Ráno prichádzajú do práce oddýchnutí a „vysoko motivovaní“, pretože vedia, čo musia stihnúť. Firma podstatne zefektívnila aj pracovné porady, ktoré majú presne nastavený termín a umelo sa nepredlžujú klábosením.

Problémom ostávajú fajčiari

Šéf firmy tvrdí, že po intenzívnej práci je rovnako unavený, ako keby končil večer. Popoludní ale „vypne“ a večer už premýšľa o detailnej štruktúre nasledujúceho pracovného dňa.

Podstatou konceptu bolo odkloniť sa od tradičného modelu, ktorý tvrdí, že zamestnanec si svoje peniaze musí v kancelárii odsedieť. Namiesto toho chce firma zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, čo vedie k lepším výkonom: viac voľného času znižuje stres a chyby z nepozornosti. „Často sa počas voľného času vyroja nápady,“ vysvetľuje L. Rheingans.

Nemecká firma priznáva, že nie všetko klape bez problémov. Najväčším problémom sú fajčiari. „Sme malý a veľmi priateľský tím, ale pokiaľ ide o tému fajčenia, cítime, že vyvoláva otázky,“ tvrdí šéf firmy. Aj preto zamestnanci ostávajú v práci aj popoludní, keď na poradách upravujú a upozorňujú na citlivé témy, ktoré prináša celý koncept.

Vzory z iných častí sveta

Podobný koncept v minulosti skúsila americká firma Tower podnikateľa Stephana Aarstola, ktorý vlani o experimente dokonca napísal knihu The Five-Hour Workday. Ten na nápade pekne zarobil a knihu o päťhodinovom pracovnom čase využil na marketingovú prezentáciu takzvaných paddleboardov (pádluje sa na surfe v stoji).

Jeho niekoľko zamestnancov bežne pracovalo od 9:00 do 17:00, preto sa podnikateľ rozhodol, že od júna 2015 vyskúša trojmesačný test, ktorý neskôr predĺžil na neurčito. O jednej popoludní budú môcť ísť všetci domov, respektíve na pláž či venovať sa rodine. Firme sa experiment osvedčil.

Tower Paddle Boards bola zaradená na zoznam najrýchlejšie rastúcich firiem v USA. Za tri roky narástla o 346 percent, v roku 2015 mala tržby 7,2 milióna dolárov, vlani už deväť miliónov dolárov. Zakladateľ firmy sa pritom obával, že redukcia otváracích hodín obchodu a menej času pre zákaznícku podporu zníži tržby - stal sa pravý opak.

Pred rokom podobný experiment, ale zatiaľ s nejasným výsledkom, ohlásil aj americký gigant Amazon. Firma vybrala niekoľko desiatok zamestnancov, ktorí nepracujú 40 hodín, ale 30 hodín do týždňa. Pracovný čas majú rozdelený na dve zložky.

Prvá je fixná a trvá od pondelka do štvrtku od 10:00 do 14:00, zvyšok tvorí flexibilný pracovný čas. Amazon im neplatí plnú mzdu, dostávajú plat vo výške 75 percent, ale všetky ostatné benefity vrátane dovolenky im ostali tak ako zamestnancom na plný úväzok.

Nová politika Amazonu je vnímaná aj ako krok k väčšej diverzite na pracovisku. Kratší pracovný čas umožní ženám vrátiť sa skôr po materskej a skĺbiť starostlivosť o deti so zamestnaním. Amazon však nepredpokladá, že experiment zavedie v celej firme. Išlo mu skôr zlepšenie reputácie, keďže americké média v tom čase písali o tvrdých podmienkach vo firme, kde sa niekedy pracuje až 80 hodín týždenne.

Experiment zo Švédska, v ktorom opatrovateľkám domova dôchodcov skrátili pracovnú zmenu na šesť hodín, takisto vyšiel. Vedci, ktorí sa na projekte podieľali, zaznamenali u sestier zlepšenie produktivity práce, kreativity a väčšiu spokojnosť nielen v práci, ale aj v rodinnom živote. Keďže šlo o citlivú tému a projekt bol financovaný z verejných peňazí, začiatkom roka ho zastavili.

V poslednom čase sa stále častejšie objavujú návrhy, ktoré volajú po striktnom oddelení práce a voľného času. Vo Francúzsku schválil návrh chrániaci zamestnanca pred povinnosťou odpovedať na e-maily mimo pracovného času. Niektorí idú ešte ďalej a požadujú zavedenie pracovného týždňa, ktorý by mal iba štyri dni. Často argumentujú vyššou efektivitou práce, ktorú by mal priniesť trojdňový víkend - zdravší a hlavne šťastnejší zamestnanci by boli odolnejší voči stresu.

V roku 2006 zaviedla 32-hodinový čas americká firma Treehouse. Nasledovala ju ďalšia  americká spoločnosť Midwest vyvíjajúca weby, ktorá zaviedla štvordňový pracovný týždeň v roku 2013. Podľa jej zakladateľa Natea Reussera nebola produktivita nikdy vyššia: „Je to, ako keď máte odísť na dovolenku. Tiež sa snažíte v čo najmenšom čase urobiť čo najviac úloh. Naši zamestnanci pracujú efektívnejšie, a chodiť do práce ich navyše baví.“