Nadčasy bývali znakom produktivity. Súčasné výskumy hovoria niečo iné

Dlhodobý nedostatok kvalifikovaných pracovníkov môže firmy zvádzať k nariaďovaniu nadčasov. Koniec koncov takýmto spôsobom funguje celosvetovo množstvo krajín. Pracovať viac ako päťdesiat hodín týždenne je bežné napríklad pre ľudí v Mexiku alebo na Kostarike. Prepracovanosťou sú známe aj Spojené štáty či Južná Kórea a podľa platformy World Population Review viac ako 40 hodín týždenne ľudia odpracovali aj v susednom Poľsku.

Najnovší prieskum Workforce Index 2023, ktorý realizovali medzi viac ako desaťtisíc kancelárskymi pracovníkmi v USA, Austrálii, vo Francúzsku, v Nemecku, Japonsku a v Spojenom kráľovstve, však ukazuje, že nejde o najsprávnejšiu cestu. Z jeho výsledkov vyplýva, že zamestnanci, ktorí sa cítia povinní pracovať po pracovnom čase, dosahujú o 20 percent nižšie výsledky produktivity v porovnaní s tými, ktorí sa odhlasujú na konci štandardného pracovného dňa.

Okrem iného uvádzajú aj dvojnásobne vyššiu mieru stresu súvisiaceho s prácou a dvojnásobne nižšiu spokojnosť s celkovým pracovným prostredím. Prekvapením nie je ani dvojnásobne vyššia miera vyhorenia. Ukazuje sa tak, že nadčasy, ktoré boli v minulosti spájané s produktivitou, úspechom či dokonca určitým spoločenským ocenením, nie sú udržateľnou odpoveďou.

„Už dlho sme svedkami toho, že sa v mnohých aspektoch práce uprednostňuje kvantita pred kvalitou, od toho, ako trávime čas, až po to, ako definujeme produktivitu. Neustály pocit, že musíte všetko dohnať, škodí zamestnancom aj podnikom,“ približuje dôvody nutného posunu situácie viceprezidentka pre výskum a analytiku a vedúca laboratória Workforce Lab spoločnosti Slack Christina Janzerová.

Slovenské reálie