Mobil a notebook by mali zostať doma. Inak na to doplatia aj firmy

Kombinácia dovolenky a práce známa ako workation už nie je iba fenoménom Spojených štátov. Rozvoj technológií a flexibilných pracovných podmienok prispel k tomu, že práca počas voľných dní je čoraz bežnejšia aj pre Slovákov.

Napriek platenej dovolenke garantovanej zákonom totiž odpovedajú na e-maily alebo telefonáty. Psychologička Sarah Marrsová medzi dôvody takéhoto správania zaraďuje napríklad vorkoholizmus alebo nezdravú osobnú disciplínu.

V príspevku pre Psychology Today približuje, že takéto správanie môže spôsobiť nielen výchova v detstve, ale aj neschopnosť vidieť svoju hodnotu mimo pracovného života. Významnú úlohu hrá aj samotná kultúra firmy, ktorá prácu počas voľných dní oceňuje.

„V zásade platí, že v menej formálnych odvetviach alebo v menších firmách môže existovať tlak na zamestnancov, aby boli dostupní aj počas dovolenky. Vo veľkých korporáciách sa môže klásť väčší dôraz na oddych a vyrovnanie pracovného a súkromného života,“ myslí si generálna manažérka personálnej agentúry Manpower Group Slovakia Zuzana Rumiz.

Dôvodom môže byť aj dostatok prostriedkov a pracovníkov, ktorými väčšie firmy disponujú. Príkladom je i spoločnosť NN Slovensko, ktorá sa podľa slov riaditeľky ľudských zdrojov Miroslavy Jandorfovej snaží manažérov viesť k tomu, aby boli zamestnanci navzájom zastupiteľní. „Dostatočný oddych a zdravý work-life balans má pozitívny dosah na vyšší pracovný výkon,“ dodáva odborníčka na ľudské zdroje.

Nebezpečná kombinácia

V opačnom prípade zamestnancom hrozí takzvaný syndróm vyhorenia, ktorého spúšťačom je predovšetkým dlhotrvajúci stres, prepracovanosť a nadmerné množstvo pracovných úloh.

Psychické problémy, ale aj nedostatok oddychu navyše prispievajú k zhoršeniu celkového zdravia zamestnanca a k zvyšovaniu počtu dní, počas ktorých nebude schopný pracovať. „Ani produktivita nezostane nedotknutá. Hoci sa môže zdať, že ju práca počas dovolenky zvyšuje, často je to naopak. Bez adekvátneho oddychu klesá schopnosť sústrediť sa a efektívne pracovať,“ upozorňuje Z. Rumiz.

Reálnym rizikom je aj odchod zamestnancov, na ktorý zase upozorňuje Ryan Wong, zakladateľ spoločnosti Visier. Prieskum, ktorý jeho firma v roku 2022 realizovala, totiž poukazuje na to, že až 52 percent z tisícky respondentov premýšľalo pri práci počas dovolenky nad odchodom.

Tretina z nich neskôr skutočne zo zamestnania odišla. Aj na to by firmy mali myslieť pred tým, než sa rozhodnú zamestnancov počas dovolenky kontaktovať. Ak sa na to predsa len podujmú, malo by podľa generálnej manažérky personálnej agentúry Manpower Group ísť o kritické situácie, ktoré nikto iný nevie vyriešiť.

Obe strany však môžu takejto situácii predísť, ak si ešte pred dovolenkou ujasnia, za akých okolností môže firma pracovníka kontaktovať. Ideálne je, ak sa vedia dohodnúť podobne ako v spomínanom NN Slovensko na tom, kto koho bude v prípade neprítomnosti zastupovať.

Prerušenie dovolenky

Nepríjemnostiam môžu firmy predísť aj v prípade, že zamestnancov informujú o takzvanom odvolaní z dovolenky. Zákonník práce totiž bližšie neupravuje podmienky alebo dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ pracovníka z dovolenky odvolať.

„Odvolanie z dovolenky však nemôže byť svojvoľné, malo by sa uplatňovať iba výnimočne, napríklad v prípade havarijných stavov v prevádzke,“ približuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky Martina Nemethová.

Štyri kroky, ktoré by mal pred dovolenkou urobiť každý pracovník

• Zodpovedné plánovanie: Po schválení dovolenky by sa mali zamestnanci s nadriadeným a kolegami porozprávať o tom, kto ich počas dovolenky zastúpi. Je dobre, aby všetci vedeli, aké projekty má kolega rozpracované či koho majú kontaktovať v prípade problémov.
• Pripomienka dovolenky:  Pracovník na dlhšiu dovolenku väčšinou nenastupuje zo dňa na deň, máva ju nahlásenú dlhší čas dopredu. Preto je vhodné manažérovi a kolegom blížiacu sa dovolenku pripomenúť, napríklad e-mailom alebo vyznačením voľných dní vo firemnom kalendári.
• Informovanie klientov: Automatický e-mail môže nepríjemne prekvapiť nielen kolegu, ale aj zákazníka či obchodného partnera. Preto by ich mali pracovníci o svojej neprítomnosti informovať. Platí to najmä v prípade porád alebo stretnutí, ktoré možno buď presunúť, alebo nahrať. Pracovníkom tak po návrate z dovolenky nebudú chýbať dôležité informácie.
• Jasné automatické emaily: Nepresné alebo diplomatické formulácie ako napríklad „kontaktuje ma v prípade núdze“ vedú k nedorozumeniam a zničenej dovolenke. Príjemca automatickej e-mailovej odpovede by mal hneď pochopiť, že sa odosielateľ bude práci venovať až po návrate z dovolenky. Vhodné je vyznačiť presný dátum a upozorniť na nedostupnosť aj v iných komunikačných kanáloch, napríklad textových správach či na sociálnych sieťach. Núdzové prípady by mal riešiť na to určený pracovník, ktorého kontakt je v e-maile jasne vyznačený.

Prameň: Marlo Lyonsová, Harvard Business Review

Zároveň však dodáva, že praktické odvolanie z dovolenky môže byť pre firmy problematické, a to nielen z dôvodu povinnosti nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu tým vzniknú. Pracovník totiž počas čerpania dovolenky nie je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii.

Preto je jednou z možností, ako túto situáciu vyriešiť, práve núdzový kontaktný údaj, no firma ho nesmie zneužiť. V opačnom prípade bude mať zamestnanec nielen zničenú dovolenku, ale môže to byť pre neho signál, že nadriadený nevie rešpektovať pravidlá.

Podobne môžu dovolenku zničiť telefonáty od kolegov či zákazníkov. Aj preto by sa mal zamestnanec podľa M. Jandorfovej na dlhšiu pracovnú dovolenku v rámci pracovných povinností dôkladne pripraviť.

„Zamestnancom odporúčame dokončiť otvorené veci, a ak to nie je možné, informovať ostatných spolupracovníkov o plánovanej neprítomnosti. Rovnako v rámci interných usmernení vedieme kolegov k tomu, aby si nastavili automatickú správu o svojej nedostupnosti s kontaktnými údajmi na zastupujúceho kolegu, “ približuje praktické procesy riaditeľka ľudských zdrojov NN Slovensko.

Návrat do práce

Zamestnanci by sa mali pripraviť aj na návrat z dovolenky. Odborníci z magazínu Harvard Business Review totiž upozorňujú nielen na úzkosť, ale aj na pocity viny či nedostatočnosti, ktoré ľudia v tomto období cítia.

Preto sa bezmyšlienkovite vrhajú do nových úloh, čo v konečnom dôsledku škodí nielen psychickému zdraviu, ale prispieva aj k nevhodnej organizácii práce či zmeškaným termínom.

PR manažérka spoločnosti Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová preto odporúča plánovať dovolenku tak, aby zamestnanec nemusel pracovať už pár hodín po návrate.

„Dožičiť si deň či dva dni na vybalenie a aklimatizáciu je oveľa lepší postup ako ísť z letiska priamo za počítač. Deň navyše v dovolenkovej destinácii často nestojí za následný stres, ktorý môže zamestnanca pripraviť o všetky nadobudnuté sily,“ myslí si odborníčka.

Po návrate takisto odporúča triediť informácie o tom, ako sa jednotlivé projekty posunuli, a zoradiť nové povinnosti podľa dôležitosti. Ak si zamestnanec plánuje stretnutia ešte pred dovolenkou, mal by si ich rezervovať najskôr až tretí deň po návrate do práce. Bude tak mať dostatok času na to, aby si urobil prehľad o novej situácii a dostal sa do pracovného tempa.

Text bol pripravený v odbornej spolupráci s profesijným združením HRcomm.

Zdroj: HRcomm

Ďalšie dôležité správy