Ľahšie prepúšťanie ľudí, no zachovanie ich istôt. Dánsky model ponúka kompromis pre novú éru

Nízka flexibilita trhu práce je stále jednou z bariér pre slovenských zamestnávateľov. Dánsky model Flexicurity je ukážkou funkčného a úspešného modelu spolupráce štátnych inštitúcií, firiem a zamestnancov. Treba však prihliadať na to, že vychádza z iného kultúrneho a hodnotového prostredia, ako je náš pracovný trh.

Viac o jeho špecifikách prezrádza v rozhovore pre TREND Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton.

Zdroj: Grafton

V susednom Česku uvažujú o tom, že by pracovný trh rozpohybovala možnosť prepúšťania bez udania dôvodu. O dotknutých pracovníkov by sa potom v zvýšenej miere postaral štát, ktorý by napríklad organizoval ich rekvalifikáciu. Za vzor si vzali dánsky model takzvanej flexicurity. Čo na tento model hovoríte?

Pracovný trh sa neustále vyvíja a mení, populácia starne, sú potrebné nové zručnosti a kvalifikácie pri vzniku nových pozícií. Práve preto je potrebná istá flexibilita, ktorá dokáže na toto všetko reagovať. V tomto sa teda dá chápať potreba zmeniť systém zamestnávania zo strany firiem. Zamestnávatelia aj uvedený model chápu ako cestu k väčšej flexibilite na trhu práce a vyriešeniu nezamestnanosti.

Na strane druhej ho – predovšetkým odborové organizácie – chápu ako ohrozenie istoty pracovníkov, ktorí môžu prísť o miesto. To podľa nich môže viesť ku zvýšenému zneužívaniu zamestnancov, ktorí by sa mali stať „otrokmi“ firiem, ak si budú chcieť pracovnú pozíciu udržať.

Avšak ide tu o nepochopenie dánskeho modelu flexicurity, ktorý v sebe spája flexibilitu a súčasne aj bezpečnosť – preto takýto model môže byť pre pracovný trh prínosom, potrebné je však zohľadniť všetky jeho princípy. Len v takom prípade je možné garantovať, že bude tento systém fungovať.

V čom vlastne spočíva spomínaná flexibilita pracovného trhu, ktorú zamestnávatelia často tak preferujú?

Je to flexibilita nielen v prepúšťaní zo strany zamestnávateľov, ale aj v možnosti zmeniť pracovnú pozíciu na strane zamestnancov. To umožní pružnejšie reagovať na potreby a zmeny na trhu práce, aj na potreby daného zamestnanca, ktorý sa nachádza v istej životnej situácii.

Je to tiež istota v tom, že ak aj zamestnanec o prácu príde alebo ho prepustia, bude mať dostatočné podporné programy v tom, aby si našiel nové pracovné miesto – či už formou rekvalifikácie alebo sociálnym zabezpečením/dávkami v čase nezamestnanosti.