Kúpiť si investorov je najľahší recept. Štát však ukrajuje z daní násobne viac ako kedysi

Kým v minulej dekáde sa o ekonomického tigra stredo-východnej Európy bili mnohí zahraniční investori, karta sa už niekoľko rokov obracia. Prísun nových projektov a práce zo zahraničného kapitálu si Slovensko musí čoraz častejšie vydobýjať a kupovať. Tým ešte viac pokrivkáva konkurencieschopnosť tunajšej ekonomiky.

Ponuka zahraničných investícií sa totiž stáva závislá od štátnych zliav a dotácií a každá nová investícia je nadviazaná na pomerne značný podiel incentív. To v minulosti nebolo pravidlom.

Podľa rýchleho prehľadu posledných ohlásených zahraničných vstupov a projektov je zrejmé, že tento trend je rastúci a dotácie sa už pohybujú v desiatkach percent z plánovaného objemu investícií.

Nákup investícií

S desiatkami až stovkami novovytvorených pracovných miest by sa mal vďaka budúcim investíciám doplniť tunajší pracovný trh. Už niekoľko mesiacov sa totiž na úradoch presúvajú ohlásené projekty viacerých spoločností, ako sú Mubea Tailored Products, Mahle Behr, Winkelmann či Hoval. Firmy avizujú na Slovensku vytvoriť zhruba tisícku pracovných miest a preinvestovať ďalšie desiatky miliónov eur.

Pre Slovensko sa však čoraz viac investorov rozhoduje pre výšku dotácií, ktorá má investičné zámery podporiť. Je to dlhodobý trend, ktorý je však nielen v regióne Vyšehradskej štvorky v ostatných rokoch čoraz vypuklejší.

Susedské krajiny totiž medzi sebou dnes oveľa viac než kedykoľvek predtým zápasia o pridelenie nových investícií. S výraznými stimulmi prednedávnom pri čínskych výrobcoch batérií prišlo napríklad Maďarsko a podľa výšky dotácií sa zrejme bude rozhodovať aj nemecký koncern Volkswagen s jeho projektom gigafabriky v strednej Európe.

S týmto trendom musí držať krok aj Slovensko. Kým kedysi bola podpora investícií skôr v jednotkách percent, dnes začínajú byť štandardom dvojciferné podiely.