Klamú a bránia povýšeniu. Toxickí kolegovia ničia život šiestimi spôsobmi

Pri zamestnaneckých sporoch smeruje pozornosť firiem k manažérom. Za zlú pracovnú kultúru však často môžu toxickí zamestnanci, ktorí svojim kolegom dokážu znepríjemniť život oveľa výraznejšie. Na rozdiel od nadriadených s nimi ľudia trávia viac času, čo v niektorých prípadoch môže spôsobiť spomalenie kariéry.

Pod pojmom toxickí kolegovia si totiž netreba predstaviť osobu, ktorá ma iné názory. Ide o jednotlivcov s narcistickými sklonmi, pre ktorých je typický nielen šarm, ale aj nedostatok empatie, nadradenosť a nevšímavosť.

„Narcisti sú väčšinou charizmatickí ľudia, ktorí sú závislí od uznania kolegov a okolia. Na začiatku sú obdivovaní a uznávaní, a preto si vedia rýchlo vytvoriť silné vzťahy s inými,“ objasňuje psychológ Martin Lanik.

To im neskôr pomáha zorientovať sa vo firemnej situácii a rýchlejšie zvládnuť kariérny postup, žiaľ, na úkor spolupracovníkov, ktorí zažívajú množstvo problematických situácií.

Klinická psychologička a profesorka na Kalifornskej štátnej univerzite Ramani Durvasulová medzi ne vo verejných príspevkoch zaraďuje nasledujúce situácie.

1.      Hodenie pod vlak

Neetické správanie, ktorého cieľom je získanie povýšenia, uznania alebo iných výhod, je bohužiaľ pri spolupráci s toxickými ľuďmi bežné. V najhorších prípadoch sú totiž ochotní napríklad klamať alebo zavádzať nadriadených o tom, kto čo urobil či neurobil.

Prípadne sa náhodne prerieknu o kolegovej chybe alebo budú tvrdiť, že ich spolupracovník nemá pre starostlivosť o rodinu na nový projekt čas. Do karát im hrá aj to, že zlý úmysel takýchto konverzácií sa dokazuje veľmi ťažko.

2.      Zadržiavanie informácií 

Podobne je to pri neodoslanom e-maile alebo neodovzdanom odkaze. Informácia, ktorá sa nedostane k adresátovi, pritom skomplikuje život nielen jemu, ale celému tímu.

Výsledkom cielenej zábudlivosti je často zbytočná práca, nespokojní klienti, zmeškané termíny a kritika nadriadených. Odnesú si ju však iba kolegovia, ktorí informáciou nedisponovali, a k tomu si vypočujú, že bolo ich zodpovednosťou zistiť si ju.

A to napriek tomu, že boli práceneschopní alebo informácia odznela na porade, na ktorej sa nezúčastnili. Výnimkou nie je ani to, že sa k nej narcistickí ľudia dostanú neoficiálne najmä vďaka svojmu šarmu. Napriek tomu obviňujú kolegov z neznalosti alebo nedôslednosti.

3.      Náročná komunikácia na pracovisku

K spomaleniu práce prispieva podľa doktorky R. Durvasulovej aj nevhodné dorozumievanie sa. Môže ísť o nepríjemné poznámky, ale aj o ignorovanie e-mailov, správ či telefonátov.

Niektorí problematickí kolegovia sa zase v prípade spätnej väzby urazia alebo na akúkoľvek žiadosť reagujú podráždene. Osobitnú podkapitolu tvoria takzvaní sťažovatelia, ktorí každému neustále pripomínajú, ako veľa pracujú.

V konečnom dôsledku však takáto atmosféra ničí pracovnú kultúru a prispieva k tomu, že ostatní členovia tímu toxických spolupracovníkov radšej o nič nežiadajú.

Narcisti tak majú viac času a energie na projekty, na ktorých vedeniu obzvlášť záleží. Odnesú si tak nielen rovnaké peniaze za menej aktivity, ale ich aj skôr povýšia. Ich kolegom zase ostane viac neviditeľnej práce, ktorú musia realizovať, aby splnili termíny a klient bol spokojný. 

4. Dvojité štandardy