Robiť svoju prácu dobre nestačí. O kariérnom postupe často rozhodujú povrchné faktory, ukazuje nedávny prieskum pracovného portálu CareerBuilder, ktorého sa zúčastnilo viac ako dvetisíc HR manažérov.

Klasickými prekážkami, ktoré bránia postupu na významné pozície a ktoré zamestnávateľom vadia ako také, sú tetovania a piercingy. Výrazný piercing, ktorý sa nachádza na inom mieste ako na uchu, znižuje pravdepodobnosť povýšenia o 32 percent. Jasne viditeľné tetovanie o 21 percent, uvádza prieskum, na ktorý upozornil ekonomický portál Business Insider.

Podľa štatistík americkej organizácie Pew Research Center prakticky každý tretí opýtaný mladý človek vo veku od 18 do 29 rokov má minimálne jedno tetovanie. Rovnako si každý piaty nechal prepichnúť pery, nos či inú časť tela (prepichnuté ucho sa nerátalo).

Väčšina pracujúcich si uvedomuje, že tetovania a piercingy spomaľujú kariérny rast. Preto tí prezieravejší často riešia spor medzi vlastnou identitou a snahou zapôsobiť na zamestnávateľa odnímateľnými piercingami. Potetovaní pracovníci majú možnosť siahať po dočasnom maskovacom make-upe či náplastiach v telovej farbe.

Horšie to už je v prípade vlasov. Pokiaľ človek nie je ochotný nosiť parochne, extravagantný účes v podobe číra či naružovo prefarbených vlasov zníži uchádzačovi šance na povýšenie o 25 percent.

Tričko z kolekcie „JBMNT“

Prijímacích manažérov pri výbere uchádzača na vyššiu pozíciu výrazne ovplyvňuje aj provokatívne či neúhľadné oblečenie. Ak pred výberovou komisiou sedí muž s pokrčenou košeľou, jeho šance na povýšenie klesajú o 44 percent. Rovnaké riziko na sebe preberá žena s nápadným výstrihom.

Dojem profesionála podobne narúša aj príliš ležérny a neformálny odev. Obzvlášť tričká s rôznymi podivuhodnými obrázkami, nápismi, odkazmi či svojskými myšlienkami, ktoré odzrkadľujú postoj jedinca, môžu znížiť šance na povýšenie o 27 percent. Nosenie trička či mikiny napríklad z legendárnej kolekcie od Rytmusa „JBMNT“ v práci tak môže byť zradné.

Dôraz na šatstvo sa kladie najmä pri povýšení na manažérske či iné vedúce pozície, kde je oblečenie takmer rovnako dôležité ako pracovné skúsenosti . Všetko závisí od toho, v akom sektore pracujeme, hovorí pre TREND.sk HR manažérka Mariana Turanová zo spoločnosti Target Executive Search.

„Zoberme si napríklad bankovníctvo, čo je v podstate úplne najkonzervatívnejší sektor. Manažéri naozaj dodržiavajú triezve obliekanie, čo znamená oblek, kravata, plné poltopánky,“ dodáva HR manažérka.

Pokiaľ však manažér pracuje napríklad v marketingu, trochu extravagantnejšie obliekanie k tejto sfére patrí. Zo strany mužov hlavne výrazne sfarbená kravata, ultramoderné vzorové úzke nohavice. V sektore reklamy či marketingu to je podľa M. Turanovej v poriadku.

„Takže nič proti extravagantnejšiemu obliekaniu, pokiaľ je to s vkusom a nebije sa to s profesiou. Viete si ale predstaviť vedúceho výroby, ktorý príde do práce v kikirík kravate, ultramoderných nohaviciach a tak sa prechádza po dielni? Myslíte, že by ho kolegovia akceptovali?“ pýta sa.

Čo sa týka žien, do biznisu určite nepatria úzke obtiahnuté šaty, cez ktoré trčí a presvitá všeličo, vysvetľuje M. Turanová. „A pozor na priveľmi výrazný make-up. Make-up ako taký je síce žiaduci, ale načo upozorňovať priveľmi výrazným rúžom, priružovými líčkami a tonami parfumu?“ Podľa prieskumu príliš veľa make-upu znižuje úspešnosť o 15 percent.

Zlý príklad

Ostrejšie nazeranie a posudzovanie „vzhľadových prehreškov“ podľa HR konzultantky Kláry Javorskej úzko súvisí s naším regionálnym a sociokultúrnym kontextom, predsudkami a mierou (ne)akceptácie odlišností.

Na internete sa nachádza viacero príbehov o ľuďoch, ktorým vonkajší vzhľad spôsoboval v práci problémy. Hoci ide o rozličné spovede zamestnancov, spájajú ich slová ako diskriminácia či výpoveď.

Britský portál BBC priniesol v minulom roku príbeh školskej asistentky Karly Valentine. Počas zimných mesiacov nemala na pracovisku s tetovaniami na rukách problém, pretože neboli skrz oblečenie vidno. V letných mesiacoch však krátke tričká odhaľovali jej ozdoby, čo sa vedeniu školy nepozdávalo. Následne bola konfrontovaná s tým, že je pre deti zlým príkladom.

„Po týždni alebo tak som išla za riaditeľom školy a rezignovala s okamžitou platnosťou. Chcela som pracovať na mieste, kde ma nebudú za tetovania a piercingy diskriminovať,“ vysvetlila K. Valentina. Ako ďalej naznačila, je smutné, že deti vyrastajú v spoločnosti s takýmto povrchným názorom.

Zvláštny prístup zažila aj 20-ročná Amii Parr. Uchádzala sa o pozíciu čašníčky. S budúcim zamestnávateľom preberala pracovné podmienky telefonicky. Keď prišla reč na čašnícku uniformu s krátkym rukávom, A. Parr priznala, že má obe ruky výrazne potetované. Zamestnávateľ bez vysvetlenia okamžite zavesil.

„V segmente služieb majú zamestnávatelia očakávania, ktoré sa týkajú aj vzhľadu, no v posledných rokoch vnímam väčšiu otvorenosť myslí, tolerantnosť a ochotu akceptovať ´inakosť´. Nie je zatiaľ bežné, že klientský pracovník, povedzme v banke, má viditeľné tetovanie, zároveň to ale už nie je tabu,“ vysvetľuje K. Javorská.

Ak hovoríme o diskriminácii ľudí s neštandardným vzhľadom, je dokazovanie pomerne náročné, dodáva na záver konzultantka.