Index pripravili analytici Lithuanian Free Market Institute (Litva) v spolupráci s INESS Inštitútom ekonomických a spoločenských analýz, Institute for Market Economics (Bulharsko), Center for Economic and Market Analyses (Česká republika), the Academy of Liberalism (Estónsko), the Civil Development Forum (Poľsko).

Pružnosť zamestnávania

Návrh príplatkov za prácu, na ktorom sa tento týždeň dohodli sociálni partneri, by mal čoskoro schvaľovať parlament. Účinnosť zmien je naplánovaná na dve etapy – od 1. mája a potom o rok k tomu istému termínu. Zmeny by mali zhoršiť pružnosť zamestnávania. Prácu zamestnancov, ktorí odpracujú časť pracovného času cez víkendy a v noci, predraží o viac ako 10 %. V Indexe by sa tak Slovensko posunulo na 36. miesto. Staneme sa tak krajinou so šiestou najprísnejšou legislatívou v oblasti zamestnávania. Vypočítali to analytici INESS. Index budú aktualizovať pravidelne každý rok.

Lídrom rebríčka je Dánsko, kde zákon neurčuje ani minimálnu mzdu, ani dĺžku pomeru na dobu určitú, neukladá povinnosť vyplácať odstupné. Zamestnanec a zamestnávateľ sa na nich dohaduje v kolektívnom vyjednávaní. Tieto parametre sú predmetom dohody zamestnanca a zamestnávateľa a ich kolektívneho vyjednávania.

Viac regulácií

Na opačnom konci rebríčka sú krajiny, ktoré regulujú väčšinu parametrov pracovného pomeru. Najnižšie sa umiestnilo Francúzsku, kde napríklad nie je možné uzavrieť kontrakt na dobu určitú pre trvalé úlohy.

Slovenský Zákonník práce je podľa analytikov INESS prísnejší ako legislatíva v Českej republike, Maďarsku aj Rakúsku.

Pozíciu Slovenska najviac určujú podmienky prijímania a prepúšťania zamestnancov. Regulácia pri vzniku pracovného pomeru patrí k tým najprísnejším, len päť krajín z 41 ju má prísnejšiu. Pozíciu Slovenska tiež negatívne ovplyvňuje pružnosť pri pracovných zmluvách na dobu určitú.

Zákonník práce síce umožňuje pracovnú zmluvu na dobu určitú, ale jej maximálna povolená dĺžka dva roky pri opakovanom predĺžení je relatívne nízka, ak ju porovnáme s možnosťou 5-ročnej práce na dobu určitú vo Fínsku, 9-ročnej v ČR alebo 10-ročnej vo Švajčiarsku. Platí pritom, že čím dlhšia je možnosť pomeru na dobu určitú, tým ochotnejší sú zamestnávatelia vytvárať pracovné miesta v prípade neistoty dopytu po ich produkcii.

Osobitným problémom sú aj výdavky pri ukončení pracovného pomeru, ktoré patria na Slovensku medzi najvyššie, tridsať krajín zákonom predpisuje nižšie výdavky.

Dalo by sa hovoriť o paradoxe, keď výplata odstupného je povinná i napriek tomu, že zamestnanci sú povinne poistení pre prípad straty zamestnania, a teda majú garantovanú náhradu príjmu (vo výške 50 % vymeriavacieho základu).

Na druhej strane boli doteraz Zákonníkom práce relatívne pružne nastavené podmienky pracovného času, respektíve regulácia počtu hodín práce nadčas a v noci. Tieto mali voľnejšie nastavené len 4 krajiny.

Vyššia pružnosť zamestnávania umožňuje zamestnávateľom operatívne vytvárať a rušiť pracovné miesta či upravovať pracovný čas. Firmy tak môžu využiť aktuálne obchodné príležitosti, a tým dokážu adekvátne využiť dostupnú pracovnú silu.

V krajinách s nízkou pružnosťou zamestnávania dochádza k tzv. dualite na pracovnom trhu. Zákonník práce ochraňuje pracovné miesta dlhodobých zamestnancov vo veľkých, ziskových firmách, ale komplikuje vstup na trh práce študentom, nezamestnaným s nízkou kvalifikáciou či matkám. Títo majú problém získať adekvátnu prax, vedomosti a skúsenosti, a tým sa ťažšie dostávajú k dlhodobým pracovným pomerom s vyššími mzdami. Prísny Zákonník práce ich vytláča do neformálnej ekonomiky.

Porovnanie krajín

  • pracovná legislatíva poskytuje najvyššiu mieru flexibility v Dánsku, Japonsku a Spojených štátoch amerických, 
  • krajiny s vysokým indexom majú flexibilné pravidlá pri prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti a žiadne osobitné náklady zamestnávateľa na prepúšťanie z dôvodu nadbytočnosti,
  • zamestnávatelia v krajinách s vysokou mierou pružnosti nemusia oznamovať ani získať súhlas od tretej strany, ak je prepustený jeden až deväť zamestnancov, nemajú povinnosť ohrozených zamestnancov rekvalifikovať či ich opätovne zaradiť pred prepustením, v prípade prepúšťania alebo nadbytočnosti sa neuplatňujú žiadne pravidlá prednosti týchto zamestnancov,
  •  zmluvy na dobu určitú sú povolené na trvalé úlohy a neexistujú žiadne obmedzenia pre maximálnu dĺžku zmlúv na dobu určitú vrátane počtu jej obnovení,
  • zákonom nie je definovaná povinná minimálna mzda,
  • žiadne obmedzenia sa nevzťahujú na nočnú prácu, nadčasy a prácu počas víkendu (s výnimkou Japonska, kde je obmedzená práca nadčas),
  • platená ročná dovolenka v pracovných dňoch sa pohybuje od 25 dní v Dánsku až po nulu v Spojených štátoch amerických,
  • na druhej strane Francúzsko, Luxembursko a Mexiko majú najmenej flexibilnú reguláciu zamestnávania, pokiaľ ide o prijímanie a prepúšťanie zamestnancov,
  •  Francúzsko a Luxembursko majú prísne právne predpisy pri prijímaní zamestnancov a regulácie pracovného času. Okrem toho má Luxembursko vysoké náklady na prepustenie a Mexiko má prísnu reguláciu aj prepustenia v prípade nadbytočnosti aj kvôli vysokým nákladom,
  • vo Francúzsku a Luxembursku nemôžu byť uzavreté zmluvy na dobu určitú na trvalé úlohy a maximálna dĺžka zmlúv na dobu určitú vrátane všetkých obnovení nemôže presiahnuť 18 mesiacov vo Francúzsku a 24 mesiacov v Luxembursku,
  •  Luxembursko má jednu z najvyšších minimálnych miezd za prácu na plný úväzok,
  •  Izrael, Turecko a Čile ukladá zamestnávateľom povinnosť vyplatiť zamestnancovi po desiatich odpracovaných rokoch v prípade jeho prepustenia desaťnásobok mesačnej mzdy.

Chystané zmeny v zákonníku práce

  • Príplatky za nočnú prácu by sa mali zvýšiť z 20 % hodinovej minimálnej mzdy na 40 %. Na rizikových pracoviskách na úroveň 50 %. Zamestnávatelia do 20 zamestnancov a prevádzky s prevažujúcou nočnou prácou majú možnosť dosiahnuť po dohode so zamestnancami alebo odborármi zvýhodnenie na 35 %.
  • Príplatky za prácu v sobotu doteraz Zákonník práce neurčoval, návrh ich zavádza na úrovni 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Zamestnávatelia do 20 zamestnancov a prevádzky s pravidelnou víkendovou prácou majú možnosť dosiahnuť po dohode so zamestnancami alebo odborármi zvýhodnenie na 45 %.
  • Príplatky za prácu v nedeľu doteraz Zákonník práce neurčoval, návrh ich zavádza na úrovni 100 % minimálnej hodinovej mzdy. Zamestnávatelia do 20 zamestnancov a prevádzky s pravidelnou víkendovou prácou majú možnosť dosiahnuť po dohode so zamestnancami alebo odborármi zvýhodnenie na 90 %.
  •  Príplatky za prácu vo sviatok doteraz Zákonník práce neurčoval, návrh ich zvyšuje na 100 % hodinovej minimálnej mzdy zamestnanca.