Vysoký deficit štátov, vysoké dane. V Česku schválili 60 percent, Slovákom hrozí grécka cesta

Slovensko aj Česko trápi vysoký deficit verejných financií. Doma navyše hrozí rozpočtové provizórium. Obe krajiny sa s tým vysporiadajú po svojom, aj zavádzaním rôznych noviniek. V Česku úpravou legislatívy, na Slovensku skôr vo forme sľubov.  Kým slovenská vláda tvrdí, že zavádza reformy, ktoré však vôbec reformami nie sú, Česi pokročili v prijímaní legislatívy, ktorá môže, ale i nemusí, byť každému po chuti. Vyššia hranica na daň z pridanej hodnoty, paušálne výdavky živnostníkom, aj suma na podávanie daňových priznaní.

Príjmy aj výdavky štátneho rozpočtu Slovenska sa na tento rok zvýšia približne o 1,5 miliardy eur nad pôvodne prijatý rozpočet. Poslanci ešte v októbri schválili novelu zákona, ktorou príjmy štátu zvýšili o 1,497 miliardy eur. O rovnakú sumu zvýšili aj výdavky.

Jednou z najviac podceňovaných hrozieb je však neschválenie rozpočtu na rok 2023. Je zrejmé, že recesiu, na ktorú upozorňuje aj Národná banka Slovenska, dokáže odvrátiť len masívne investovanie. Potopiť vládu môžu škrty štátnych výdavkov, keď podnikatelia i občania nedostanú dostatočnú pomoc v energetickej krízy včas a viacerí začnú krachovať. 

Poučiť sa slovenskí politici môžu napríklad z Grécka, kde sa kríza rozhorela na sklonku roku 2009. Krajina dostala miliardovú pomoc od Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, avšak prílišné šetrenie sa ukázalo ako zásadná chyba, na ktorú doplácajú aj v súčasnosti.

Čo bežných Grékov trápi omnoho viac, je vysoká inflácia, ktorá je spojená s mimoriadne nízkymi mzdami a slabou ponukou lepšie platených miest. Mnohí pociťujú až nezvládnuteľný nárast životných nákladov, čo v krajnom prípade môže hroziť aj Slovensku, ak vláda vysoký deficit nezvládne.

Pre porovnanie, českí poslanci koncom októbra kývli na budúcoročný schodok štátneho rozpočtu 295 miliárd českých korún (Kč). Príjmy by mali dosiahnuť 1,93 biliónov Kč, výdavky 2,22 biliónov Kč. Suma je pevná, aj keď ešte môže dôjsť k istým presunom. „Je to rozpočet vojnový a krízový. Netajím sa tým, že schodok je vyšší, ako by som si prial," povedal v Snemovni český premiér Petr Fiala.  

Kritikom vadí, že česká vláda nerobí kroky na znižovanie štrukturálneho deficitu. Niečo však predsa len chystá. „Buď zvýšime daňovú záťaž občanom aj firmám, alebo celkom razantným spôsobom znížime výdavky štátneho rozpočtu. Inými slovami: nejakým spôsobom obmedzíme rozsah služieb, ktoré štát poskytuje, či už občanom, inštitúciám, samosprávam alebo firmám,“ povedal český minister financií Zbyněk Stanjura.

Niečo z toho teda od českej vlády môžu občania v najbližších mesiacoch čakať. Tu je pár z nich, ktoré vláda aktuálne prijala 4. novembra 2022. TREND ich prináša v porovnaní so zámerom  slovenských politikov v porovnateľných oblastiach. 

Vysoké dane pre bohaté sektory

Slovensko: Budú nové dane pre extrémne bohaté firmy. Takýto zámer uviedol ešte v septembri 2022 minister financií Igor Matovič. Spomínal dane z liehu, hazardu, bankového sektora, regulovaných subjektov, aj avizovanú daň z ruskej ropy pre Slovnaft. 

Na dvere klopú aj ďalšie zmeny, ktoré kritizujú odborníci. Osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach má vzrásť takmer trojnásobne. Tiež sa má rozšíriť okruh firiem, ktorých sa má týkať.  Na poplach tak bijú napríklad finanční sprostredkovatelia, poisťovne či lízingové spoločnosti.

Odvod sa má zvyšovať cez poslanecký návrh hnutia OĽaNO, čím sa minister financií vyhne odbornej diskusii v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Chýbajú analýzy a dôsledky na verejné financie i biznis. „Dôvodová správa k zákonu hovorí, že navrhované zvýšenie daní nebude mať žiaden vplyv na podnikateľské prostredie,“ pochybovačne upozorňuje  prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.   

Česko:  Aj u susedov budú mať nové dane. Na energetické, petrolejárske či ťažobné firmy a banky od budúceho roka dopadne daň z neočakávaných ziskov. Ešte 4. novembra ju v takzvanom daňovom balíčku schválila česká Snemovňa. Príjmy z dane majú slúžiť na pokrytie mimoriadnych nákladov, ktoré štát bude mať v súvislosti so stanovením maximálnych cien energií. Platiť ju majú firmy od budúceho roka do roku 2025. Jej sadzba bude 60 percent. 

Daň by mala v budúcom roku vyniesť 85 miliárd Kč a počíta s ňou už návrh rozpočtu. Je rozhodnuté, že bude výlučným príjmom štátnej kasy, vláda sa oň nebude deliť ani s krajmi či obcami. To ale podľa českej ekonómky Markéty Šichtařovej nebude stačiť. „Vláda by ušetrila viac peňazí, keby prepustila časť štátnych zamestnancov a zrušila dotácie do súkromného sektora," uviedla pre CNN Prima News.

Problém je v tom, že nikto nie je schopný povedať, čo je to nadmerný zisk. V skutočnosti sa jedná o veľmi selektívne rozhodnutie štátu. Do toho výberu mohli pokojne spadať iné firmy a niektoré v ňom byť vôbec nemuseli.

Upraví sa DPH, výhodnejšie len v Česku

Slovensko:  Znížime daň z pridanej hodnoty (DPH) pre gastro i na cestovný ruch, možno aj na iné sektory. Tak túto vetu počuli Slováci za posledné dva roky od ministra financií Igora Matoviča na tlačových konferenciách mnohokrát. Nič z toho nebola pravda. Jednoducho tento zámer vyšumel, do legislatívnej podoby sa nikdy nedostal.

Paradoxne, Slovensko nikdy na tom nebolo lepšie, aspoň pokiaľ ide o zmenšenie daňovej medzery pri výbere dane DPH.  Tá medziročne už v apríli 2022 klesla o 4,7 percentuálneho bodu na 12,1 percenta. „Zlepšenie výberu DPH prinieslo do štátneho rozpočtu  navyše 360 miliónov eur,“ dodal minister financií.