Diskusia o mzde patrí do kategórie obchodného jednania, kde príprava, psychológia, znalosť seba samého a partnera na opačnej strane stola hrá kľúčovú úlohu, hovorí Marek Sedláček zo spoločnosti Trenkwalder.

„Všeobecne platí, že zmena zamestnanca je pre nadriadeného komplikácia a často drahá komplikácia. Preto je lepšie zaslúžene pridať skúsenému podriadenému, ako prijímať a zaučovať nováčika. Ale pozor, tento fakt nikdy nezneužívajte,“ dodáva M. Sedláček.

„Prílišná skromnosť určite nie je na mieste, naproti tomu prehnaná snaha môže vzťahu so šéfom taktiež uškodiť. Treba mať pripravené presvedčivé argumenty, ale aj dostatok odvahy, a počítať tiež s negatívnym výsledkom,“ uvádza Vlasta Sekuciová z personálnej agentúry Start People.

1. Nezjednávať ako babka na trhovisku

Ak má byť človek vo vyjednávaní úspešný, je nutné poznať „svoju cenu“ na trhu práce podľa veku, úrovne skúseností, odvetvia a regiónu, v ktorom pôsobí, vysvetľuje HR manažérka Mariana Lalinská z Grafton Recruitment Slovakia. „Tieto informácie sa dajú získať prostredníctvom networkingu, online kalkulačiek alebo sledovaním inzerátov na voľné pracovné miesta, pri ktorých je uvedený platový rozsah.“

Chybou je, ak sa zamestnanec správa ako trhovník, ktorý pýta nereálnu sumu v nádeji, že sa diskusiou dopracuje k požadovanej výške platu, dodáva M. Lalinská. Na otázku „Aký plat by ste chceli“ odporúča uviesť radšej platový rozsah, ako konkrétnu sumu.

Miroslav Dravecký z portálu Platy.sk, ktorý patrí pod pracovný portál Profesia.sk, rovnako nabáda, aby si zamestnanec uvedomil, aká je priemerná mzda na Slovensku, porovnal si ju s regiónom a odvetvím, v ktorom pracuje, ale aj svoju prax a získané zručnosti. Na škodu nemusí byť ani zistenie, aká je dostupná konkurencia na vašu pozíciu.

M. Sedláček odporúča spraviť si prieskum – zistiť si, ako je pracovná pozícia platovo hodnotená napríklad v iných firmách. „Rozhodne to ale nezisťujte tak, že budete chodiť na pohovory a sľubovať iným zamestnávateľom, že skutočne hľadáte miesto, ktoré potom neprijmete. To sa môže rýchlo obrátiť proti vám.“

„Je dôležité vedieť, približne akoývysoký plat je aspoň trochu ´reálny´,“ hovorí HR manažérka Mária Rusková zo spoločnosti Quick´n´Smart Solutions. „Priemerne sa zvyšuje plat asi o 10 percent. Žiadať viac chce väčšie argumenty.“

Zvýšenie o 50 percent pravdepodobne nikto nepovolí, tvrdí M. Sedláček. Chcieť medziročne 5 percent a začať diskusiu na 10 percentách, nie je podľa neho zlou taktikou.

Pri vyjednávaní môže zamestnanec v prvom kroku žiadať o zvýšenie fixnej čiastky mzdy, navrhuje M. Dravecký. V prípade, že to zamestnávateľ odmietne, no uzná, že je spokojný s výkonom, môže sa pokúsiť o zvýšenie variabilnej čiastky, ktorú podmienite splnením konkrétnych úloh či projektov.

2. Chcem si kúpiť nové auto

Plat je niečo za niečo. Ak človek chce dosiahnuť zvýšenie platu, musí dokázať, že si ho aj zaslúži, zdôrazňuje M. Lalinská. „Ak máte čísla, ktoré podporia argumenty, použite ich. Veďte celú diskusiu o vašom prínose spoločnosti a o tom, čo jej ešte viete priniesť. Určite neuvádzajte ako dôvod svoju osobnú situáciu, napríklad chcem si kúpiť nové auto. Ak to aj je skutočný dôvod, nevyrukujte s ním hneď. Majte na mysli, že zamestnávateľa zaujíma, čo za to zvýšenie dostane on.“

M. Sedláček takisto odporúča argumenty o rodinných dovolenkách a nesplatených hypotékach nechať si na doma. Zamestnávateľ hodnotí podľa výsledkov, ktoré zamestnanec prinesie firme. „Obchodník nech hovorí o náraste obratu, účtovník o bezchybnom účtovaní počas celého roka, kontrolór o ušetrených nákladoch. Všetko ale buďte schopný doložiť, pretože inak sa zvýšenia nedočkáte a titul klamára kariére neprospeje.“

Veľkou chybou by bolo argumentovať tým, že šéf zvýšil plat kolegovi, a preto chcete pridať aj vy, upozorňuje V. Sekuciová. Za rovnako chybnú argumentáciu považuje aj sťažnosti, že človek nedokáže zo súčasného platu vyžiť, že nestíha platiť pôžičky a že sa stará o chorých rodičov. Medzi vhodné argumenty patria konkrétne čísla a fakty, presvedčivé môžu byť aj dobré referencie či ďakovné listy od klientov.

„Tu musí platiť princíp výhra = výhra. To znamená, že vyhráte vy, ak dosiahnete zvýšenie platu, a vyhrá aj firma, ak vašim pričinením môže naďalej prosperovať,“ dodáva V. Sekuciová.

Porovnávať si plat s kolegom nepovažuje za správne rozhodnutie ani M. Dravecký. „Často je priamo v pracovnej zmluve ošetrené, že zamestnanci majú povinnosť o výške mzdy mlčať. Zamestnávateľ by mohol porovnávanie sa s kolegami dokonca považovať za porušenie tohto bodu.“

Odvolávať sa na to, že so súčasným platom si nemôžem „nič“ dovoliť, nepovažuje za rozumné ani M. Rusková.

3. Po dobrom obede sú šéfovia ústretovejší

Chytiť šéfa za lakeť na chodbe, keď uteká na poradu, nie je dobrý nápad, varuje M. Sedláček. V takýchto momentoch si zamestnanec obvykle vyslúži len rýchlu spätnú reakciu „preberieme to neskôr“. Zároveň tak zamestnanec vopred varuje šéfa a dá mu čas na prípravu.

M. Dravecký odporúča dohodnúť si seriózne stretnutie. „Nie je vhodné len tak vtrhnúť do kancelárie manažéra s tým, že sa chcete porozprávať o mzde. Treba brať do úvahy iný program nadriadeného.“

Treba vystihnúť dobrú náladu a dobré obdobie šéfa, navrhuje V. Sekuciová. „Otravovať“ ho s platom, keď je zavalený prácou, nestíha termíny a pracuje pod tlakom a v nepriaznivej atmosfére, nie je práve ideálne.

„Naopak, vhodné obdobie je práve vtedy, keď firma dosahuje dobré výsledky, na ktorých ste sa podieľali aj vy, prípadne sa podarilo úspešne dokončiť významný projekt alebo väčšiu objednávku. Použiť psychológiu v tomto prípade znamená využiť fakt, kedy sa človek cíti príjemne a spokojne. Je to hlavne po dobrom obede, keď je spokojný a dobre najedený. Vtedy má človek tendenciu byť pokojný a ústretový,“ argumentuje V. Sekuciová.

V. Sekuciová ďalej dodáva, že ideálny čas na rozhovory o zvýšenie platu nie je napríklad ani v piatok, pretože ku koncu týždňa nie je vhodné robiť dôležité rozhodnutia. Ak sa firma zmieta v existenčných problémoch a topí sa v dlhoch, rovnako by mal zamestnanec prejaviť trocha empatie a odložiť žiadosť o zvýšenie na príhodnejšiu dobu.

4. Tri roky a nič? Je čas na odvahu

Mnoho spoločností má nastavené polročné či ročné hodnotenia, kedy si nadriadení prechádzajú úspechy a neúspechy za uplynulé obdobie, tvrdí M. Lalinská. Práve toto je vhodná príležitosť na požiadanie o zvýšenie platu.

„Dobré je, ak si zamestnanci už pri nástupe vyjednajú dohodu, podľa ktorej bude ich plat prehodnocovaný pravidelne, v konkrétnych intervaloch, napríklad po roku alebo dvoch,“ navrhuje M. Rusková. „Samozrejme, len máloktorý zamestnávateľ by pristúpil k automatickému zvyšovaniu.“

Ak však nebol plat zvyšovaný viac ako tri roky, odporúča M. Rusková si pripraviť argumenty a odvážiť sa konať. M. Dravecký zároveň dodáva, že žiadať o prehodnotenie platu viac ako raz ročne nie je vhodné.

5. Vydieranie a ultimáta

„Pri žiadaní o zvýšenie platu nie je dobré klásť ultimátum, nedajbože vydierať,“ zdôrazňuje M. Lalinská. Argument, že sa zoberiete a pôjdete inam, často končí odpoveďou „OK, tak choď“, upozorňuje M. Sedláček. Obzvlášť, keď nadriadený disponuje silným egom. Aj keď môže byť takýto argument dočasne úspešný, zasadí tak zamestnanec nadriadenému do hlavy myšlienku, že jedinou motiváciou je finančný zisk a začne premýšľať nad náhradou pre prípad, že by k podobnému vydieraniu prišlo znova.

Podmieniť zvýšenie/nezvýšenie platu odchodom ku konkurencii zavrhuje aj M. Rusková. „Ak to zamestnancovi aj vyjde a plat sa mu zvýši, svoju dobrú povesť už stratil a do budúcna môže očakávať veľkú nedôveru. Som presvedčená, že ak manažér v tomto ohľade ukáže slabosť, obráti sa to proti nemu vo forme ďalšieho podmieňovania.“

6. Psychická príprava

Zamestnanec, ktorý chce požiadať o zvýšenie platu, by sa mal pripraviť nielen argumentačne, ale aj psychicky, zdôrazňuje M. Rusková. Žiadať o niečo, no pritom sa báť či neveriť v silu svojich argumentov, určite nikoho nepresvedčí.

„Odporúčam sa predtým s niekým porozprávať a vyskúšať si argumenty povedať nahlas. Je rozdiel mať argumenty v hlave a rozdiel počuť ich, ako znejú, keď ich povieme. Trasie sa nám pritom hlas, hovorím ticho a utiahnuto, nepozerám sa priamo do očí? Potom nie som presvedčivý, pretože vyzerám, akoby som ani sám neveril tomu, čo hovorím,“ dodáva HR manažérka.

7. Pero a papier

V prípade, ak má podriadený so šéfom veľmi formálny vzťah a nemá odvahu požiadať o zvýšenie platu osobne, odporúča V. Sekuciová napísať formálnu písomnú žiadosť. „Poukážte na to, ako dlho pracujete vo firme, aké úspechy ste dosiahli, vyzdvihnite pozitívne stránky či oddanosť voči firme.“

8. Zaslúžim si to vôbec?

Som vôbec oprávnený požiadať o vyšší plat? Plním svoje úlohy poriadne a načas? Som pre firmu prínosom? Robím niečo navyše? Vzdelávam sa? Robím niečo pre kolegov? To sú podľa M. Sedláčka dôležité otázky, nad ktorými by mal zamestnanec ešte pred požiadaním o zvýšenie pouvažovať a odpovedať si na ne. „Žijeme v dobe, kedy obyčajné chodenie do práce a výdrž na pozícii nadriadeného do extázy nedostane,“ dodáva.

Podľa V. Sekuciovej prílišná skromnosť určite nie je na mieste, naproti tomu prehnaná snaha môže vzťahu so šéfom taktiež uškodiť. Treba mať pripravené presvedčivé argumenty, ale aj dostatok odvahy, a počítať tiež s negatívnym výsledkom.

Takisto odporúča zamyslieť sa nad tým, čo nás podnietilo začať uvažovať o zvýšení platu. „Pokiaľ je pracovník v práci spokojný, má dobrú prácu a dobrého šéfa, práca ho baví a napĺňa, nemá dôvod byť nespokojný s finančným ohodnotením. Keď sú ľudia v práci spokojní, väčšinou sa nesťažujú na nízky plat. Ale ak sú na pracovisku problémy, práca ich nebaví a neuspokojuje, necítia pozornosť a pochvalu zo strany svojho nadriadeného, začnú sa sťažovať na nedostatočné finančné ohodnotenie,“ dodáva na záver.