Voľno očkovaným je blud, musia ho mať aj ostatní. Vláda chybuje v benefitoch a porušuje zákon

Obom rovným metrom. Očkovaným i neočkovaným. Deň či dva voľna, ktoré im zamestnávateľ dáva akoby navyše,. čo sa snaží vláda prezentovať ako „bonus“ očkovaným, v skutočnosti aktuálna legislatíva neumožňuje. Alebo inak povedané – umožňuje, ale rovnako musia dostať voľno v práci na návštevu lekára aj neočkovaní. Je pritom jedno, či ide o zamestnancov štátnej, verejnej či súkromnej správy.

Jednotlivé ministerstvá ale aj samosprávy sa v posledných mesiacoch predháňajú, ako poskytujú voľno očkovaným zamestnancom. Je to blud.

Štát nemôže robiť rozdiely na pracoviskách, a to ani vo vnútri svojich štátnych rezortov. A nesmú ponúkať ako bonus to, čo je priamo uvádzané v Zákonníku práce ako legislatívny nárok.

Nie benefit od štátu, ale nárok

„Benefit v podobe voľného dňa“ dostala väčšina štátnych zamestnancov za posledné obdobie, ak sa dali zaočkovať, ako to prezentovali viaceré rezorty. Nie je to nič výnimočné, Zákonník práce podľa paragrafu 143 umožňuje využiť túto možnosť. Niektoré rezorty si na to „spomenuli,“ iné nie. Benefit teda nie je benefit, nech sa marketingovo prezentuje akokoľvek, ale riadny legislatívny nárok.

Avšak na takého voľno majú úplne rovnaký nárok aj neočkovaní, ktorí by šli k lekárovi napríklad z iných dôvodov, teda nemôžu byť o nič ukrátení. Musia mať zabezpečené rovnaké pracovné podmienky. Len vláda to akosi zabúda tak hlasno prezentovať. Teda to, čo prezentuje ako špeciálny benefit pre zaočkovaných, je jednoducho zákonný nárok pre každého.

TREND zmapoval, čo očkovaným pracovníkovom poskytovali jednotlivé rezorty a do akej miery je to v súlade s platnou legislatívou. Zistili sme, že sám štát v mene vládnej koalície porušuje zákony, len aby zvýhodnil jednu skupinu očkovaných voči neočkovaným, avšak zodpovednosť za to nepreberá.

Musel by upraviť legislatívu a prihlásiť sa zodpovedne k tomu, prečo ju navrhol.  Opäť v nej však nesmie nikoho diskriminovať, ani zvýhodňovať. A tiež musí niesť zodpovednosť za prijaté zákony na svojich pleciach.

Spovedanie rezortov prinieslo odpovede

Pre všetkých zaočkovaných zamestnancov ponúka Úrad vlády deň voľna za každú dávku vakcíny. V prípade, ak by zamestnanec dostal očkovanie jednodávkovou vakcínou, mal nárok na dva dni voľna. „O zdravie zamestnancov sa vedenie zaujíma a za dôležité považuje aj prevenciu. Preto dostane každý balíček vitamínov a výživových doplnkov v hodnote 50 eur,“ hovorí pre TREND Ľubica Janíková, hovorkyňa predsedu vlády.

Ministerstvo práce podporuje zamestnancov v očkovaní a poskytuje im podľa hovorkyne Evy Rovenskej deň voľna s náhradou mzdy, ktorý môžu využiť nasledujúci pracovný deň po očkovaní.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie podľa Michala Dytterta z oddelenia komunikácie už od 24. júna poskytovalo možnosť čerpať pracovné voľno s náhradou platu jeden pracovný deň pre zamestnanca pri každej dávke očkovania. „Túto možnosť využilo 382 zamestnancov,“ dodáva pre TREND.

Ministerstvo kultúry zamestnancom, ktorí sa dali zaočkovať, neposkytuje žiadne zamestnanecké bonusy, poznamenáva Zuzana Viciaňová, hovorkyňa rezortu. „V deň očkovania majú podľa Zákonníka práce využiť voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.“

Rezort spravodlivosti podľa hovorcu Petra Bublu poskytlo zaočkovaným deň voľna s náhradou mzdy za každú dávku očkovania. „Zaočkovať sa mohli nielen zamestnanci ministerstva ale aj ich príbuzní,“ dodal P. Bubla.

Rezort životného prostredia podľa slov Jany Žjak z tlačového odboru ešte len pripravuje pre zamestnancov tento „benefit.“ „Bude vo forme jedného voľného dňa za každé zaočkovanie. Momentálne prebieha proces otvorenia a zmeny kolektívnej zmluvy,“ spresnila pre TREND.

V rezorte dopravy pre TREND hovorca Ivan Rudolf potvrdil, že zaočkovaným zamestnancom neposkytujú žiadne bonusy či zvýhodnenia, veria, že zamestnanci sú zodpovední a chápu ochranu svojho zdravia. Rezort vnútra cez tlačový odbor odkázal, že údaje o tom, či sú zamestnanci zaočkovaní proti covidu spadajú pod všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov GDPR, teda nevedú ich evidenciu a hodnotia ich výkony nezávisle od prípadného zaočkovania.

Preplatené voľno áno, ale pre všetkých

Takže poďme sa pozrieť , ako to vyzerá s legislatívym nárokom zo zákona. Vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára alebo sprevádzanie niekoho z rodiny k lekárovi, patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce. Tomu je poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy, a to najviac na 7 dní do roka.

Zákonník práce podľa slov hovorcu Ladislava Kerekeša, hovorcu Národného inšpektorátu práce, umožňuje individuálnu dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, aby im nad rámec povinne poskytnutého voľna poskytol aj ďalšie voľno v práci, či už s náhradou mzdy alebo bez nej.

Každý zamestnanec má právo čerpať platené voľno na návštevu zdravotníckeho zariadenia, najviac 7 dní v kalendárnom roku.

Ani pracovné voľno poskytnuté na rekonvalescenciu po očkovaní mimo rámca siedmich dní v roku, nie je porušením Zákonníka práce. „Zdôrazňujeme však, že tento postup zamestnávateľ musí uplatniť na všetkých zamestnancov, bez rozdielu,“ spresňuje L. Kerekeš pre TREND.

Aj štát musí dodržiavať legislatívu

Rovnako, ak by chcel zamestnávateľ niekomu poskytnúť hoci viac dní voľna s náhradou mzdy alebo bez nej podľa paragrafu 141 ods. 3 Zákonníka práce, aj vtedy musí toto pravidlo uplatňovať na všetkých pracovného bez rozdielu. „Poskytnutie nenárokového pracovného voľna len očkovaným zamestnancom môže byť porušením zásady rovnakého zaobchádzania, keďže môže vytvoriť diskriminačné prostredie,“ objasňuje hovorca NIP.

Prekážky v práci zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme aj štátnych zamestnancov, sa rovnako riadia Zákonníkom práce. Vzťahujú sa teda na nich rovnaké pravidlá ako na zamestnancov v súkromnej sfére. „Rozdiel je však vo financovaní verejných a štátnych inštitúcií, ktorých rozpočet je spravidla naviazaný na rozpočet štátu, vyššieho územného celku, mesta či obce,“ konštatuje L. Kerekeš.

Rozpočtové pravidlá ale neumožňujú týmto inštitúciám slobodné rozhodovanie sa o poskytovaní akýchkoľvek benefitov pre zamestnancov nad rámec zákonných nárokov. Výhodnejšiu úpravu pracovných a platových podmienok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa alebo v podnikovej kolektívnej zmluve, tvrdí NIP.

Podľa TRENDu je otázne, koľko inštitúcií si túto povinnosť skutočne aj splnilo, alebo rozdávalo benefity ako na bežiacom páse bez dodržania zákona.

U štátnych zamestnancov je rozsah výhodnejšie dohodnutých podmienok limitovaný aj zákonom o štátnej službe. Zamestnávateľ v súkromnej sfére môže výhodnejšie podmienky dohodnúť v pracovnej zmluve zamestnanca, v kolektívnej zmluve, prípadne ich môže upraviť vo svojom vnútornom predpise. „Ak však zamestnávateľ nesplní svoj záväzok upravený vo vnútornom predpise, môže byť vymáhateľnosť nárokov zamestnancov, vzhľadom na právnu silu tohto dokumentu, značne sťažená,“ dodáva na záver L. Kerekeš.