ESG je skratka pre dodržiavanie environmentálnych (E), sociálnych (S) a riadiacich princípov (G) a nepatrí len do slovníkov veľkých firiem, ale aj začínajúcich spoločností. Prínosy ale aj špecifiká spojené s uvádzaním týchto princípov do praxe vysvetľuje Martin Váross, Partner, Consulting spoločnosti Mazars a jeho kolegovia, Igor Mišík, Senior Manager, Financial Advisory a Jana Ružická, Sustainability Director.
S čím všetkým firmy spájajú pojem ESG?
JR: Kontext jeho používania sa rozširuje a niektoré firmy ním nahrádzajú doteraz používané skratky a zaužívané termíny ako CSR či udržateľnosť podnikania. V praktickom živote sa väčšinou používajú ako synonymá. ESG znamená pre rôznych ľudí rôzne veci. Na základe nášho čerstvého prieskumu sme dospeli k záveru, že lídri firiem vnímajú ESG viac ako vnútornú záležitosť firmy, ktorá je merateľná a CSR viac ako externú záležitosť. Keď sa zase rozprávate s finančným oddelením, skôr im napadne aktuálna európska taxonómia či daňová transparentnosť. Facility manažéra zase energetická efektívnosť budov, ľudí z marketingu podpora komunity a tak ďalej.
Viažu sa k tejto problematike z ich strany aj mylné predstavy či očakávania?
MV: Áno, niektoré firmy to vnímajú iba ako záležitosť reputácie, ako nákladovú položku, ako niečo vhodné pre veľké nadnárodné korporácie, ako trend, ktorý odznie. Keď to trošku zveličíme, tak firmy, ktoré nenaskočia na vlak, neprežijú. Našťastie je viac tých, ktoré chápu, že je to nevyhnutnosť doby, v ktorej žijeme.
Vedia tieto princípy firmám v praxi pomôcť? Napríklad zvýšiť ich hodnotu na trhu?
IM: Určite dokážu, a to v niekoľkých rovinách. Dobre riadená firma z pohľadu ESG pritiahne väčší počet investorov v porovnaní s podobnou firmou, ktorá má v ESG oblastiach slabiny a súťaž medzi viacerými investormi väčšinou vedie k zvýšeniu hodnoty, respektíve predajnej ceny. Dobre implementované ESG princípy by tiež v praxi mali viesť k vyšším tržbám a EBITDA, čo sú pri väčšine predajov jedny z kľúčových parametrov pre stanovenie predajnej ceny. A nakoniec, ak firma systematicky riadi a znižuje ESG riziká, investori sú za ňu pri rovnakých tržbách a ziskovosti ochotní zaplatiť viac.
Ak firma ESG princípy skutočne implementuje, ako zistí, že skutočne vzrástla jej hodnota?
IM: Pri privátnych firmách je to možné len odhadovať, pretože ich reálnu trhovú hodnotu majitelia zistia až pri predaji konkrétnemu investorovi, po dojednaní všetkých podmienok predaja, kde okrem prvej splátky ceny hodnotu ovplyvňujú aj ďalšie parametre ako sú napríklad termíny splatnosti a mechanizmy výpočtu budúcich splátok kúpnej ceny a iné. Finálna cena je známa až po zaplatení všetkých splátok ceny a vyrovnaní všetkých záväzkov a pohľadávok, čo môže trvať aj niekoľko rokov. Preto ak chcú majitelia vyberať a implementovať ESG iniciatívy aj podľa ich vplyvu na hodnotu firmy, potrebujú sa v prvom rade dobre orientovať v tom, čo v ich sektore vplýva na hodnotu firmy a ktoré ESG parametre môžu viesť k zvýšeniu hodnoty u jednotlivých typov investorov. To je individuálne a zvyčajne sa to mení v čase. Pri ESG môžeme predpokladať, že časť z toho, čo je dnes voliteľné, bude onedlho povinné a ignorovanie ESG môže o pár rokov viesť aj k tomu, že štandardní investori nebudú mať o firmu záujem kvôli vysokým ESG rizikám, čím jej hodnota výrazne klesne.
Ako do tohto procesu zapadá práca s dátami? Prečo je dôležitá?
MV: Investori, verejnosť, vlády a ďalšie strany potrebujú veľmi konkrétne informácie a dáta o udržateľnosti firmy. V súčasnosti na to kladú veľký dôraz, zoberte si pripravovanú európsku legislatívu zo strany Európskej únie v oblasti taxonómie alebo smernicu o povinnom vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernicu o due diligence. Všetky majú za cieľ veľmi presne pomenovať, aké dáta má firma monitorovať a aké informácie zverejňovať.
Ako si ich môže firma zabezpečiť?
MV: Firma nemá na výber, musí si dáta zabezpečiť. Zverejnenie mnohých z nich bude legislatívnou povinnosťou. Treba si spraviť analýzu, ktoré dáta už firma zhromažďuje, ktoré potrebuje začať monitorovať, nájsť ich zdroje a nastaviť procesy, zodpovednosti vo firme, frekvenciu zberu, prípadne spájanie a vizualizáciu dát.
Je proces implementácie ESG princípov dôležitý aj pre malé, respektíve začínajúce spoločnosti?
MV: Strategické riadenie ESG je pre menšie firmy dôležité z hľadiska prístupu ku kapitálu. Čím majú udržateľnejšie podnikanie, tým výhodnejšie financovanie môžu v bankách získať. Druhým dôležitým faktom je, že veľké korporácie majú ESG kritériá zaradené už v tendroch. To spôsobuje výrazný tlak na menšie spoločnosti, ktoré sú často ich dodávateľmi.
IM: Malé podniky, ktoré začlenia ESG princípy do svojho podnikania, majú lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri predaji firmy či akvizícii. Zo strany investorov je o ne väčší záujem. Veľké korporácie vylepšujú svoj ESG profil aj nákupom značiek, ktoré majú udržateľnosť vo svojej DNA. Za všetky spomeniem predaj malého podniku na výrobu zmrzliny Ben & Jerry's firme Unilever v roku 2000.
JR: Ešte v roku 2010 sme spolu s vtedajšou Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania robili prieskum, ako malé a stredné slovenské podniky vnímajú udržateľnosť. Najdôležitejšie pre ne bola zodpovednosť voči zamestnancom a dodržiavanie zákonov. Doba sa odvtedy posunula. Na Slovensku rastie počet mladých podnikateľov a firiem, ktoré majú na princípe udržateľnosti postavený svoj biznis. ESG princípy sú pre nich dôležité, lebo chcú podnikať zmysluplne, chcú zlepšiť svet.
ESG investície už nie sú iba trend. Investori sa vďaka nim môžu vyhnúť rizikovým praktikám
V čom je implementácia odlišná od transformácie veľkých firiem?
JR: Malé firmy necítia momentálne tlak prichádzajúcej európskej legislatívy, keďže viaceré nariadenia budú platné pre firmy nad 250 zamestnancov a určitú veľkosť obratu. Ak integráciu ESG princípov vnímajú iba ako otázku súladu s legislatívou, ich motivácia transformovať svoje podnikanie môže byť slabšia. Väčšia motivácia je v prípade malých firiem, ktoré ESG chápu ako konkurenčnú výhodu a chcú inovovať. Nájsť financie a talent na realizáciu svojich udržateľných inovácii však môže byť pre malé firmy výzva.
MV: Verím, že malým firmám pomôžu nové investičné fondy, zelené a sociálne dlhopisy, ktoré budú financovať projekty a firmy so sociálnym a environmentálnym vplyvom. Pre malých podnikateľov a úspech v postpandemickom svete sú dôležité aj digitálne možnosti a partnerstvá s inými organizáciami. V praxi to znamená väčšiu spoluprácu v rámci dodávateľského reťazca, zdieľanie dát medzi organizáciami, dokonca aj kooperáciu medzi konkurentmi. To všetko im môže pomôcť držať krok s veľkými firmami.
Musia kvôli procesu implementácie ESG prijímať nových zamestnancov, respektíve navyšovať výdavky?
JR: Netreba prijímať nových zamestnancov, ale dobrá štruktúra riadenia ESG je dôležitá. Z mojej praxe fungujú rôzne interné komisie, kde sú zástupcovia relevantných oddelení. Tieto komisie musia mať presný plán, ciele a „dobrého šéfa“. Ideálne je za ESG priamo zodpovedný riaditeľ, resp. člen predstavenstva spoločnosti. Firma nesmie dopustiť, aby ESG stratégiu mal na starosti špecialista alebo asistent. Ide predsa o budúcnosť firmy a jej transformáciu.
IM: Mnohé opatrenia nepotrebujú žiadne investície. Napríklad naviazať odmeny manažmentu na environmentálne a sociálne výsledky firmy alebo stanoviť si, aké percento obratu musí byť generované zo zelených alebo udržateľných produktov.
MV: Podľa prieskumu Mazars C-suite barometer, ktorý sa uskutočnil vo štvrtom kvartáli 2021 a vyspovedal viac ako 1000 vedúcich pracovníkov z 39 krajín sveta, až dve tretiny obchodných lídrov očakáva, že v nadchádzajúcich rokoch transformujú svoju stratégiu udržateľnosti. Toto číslo oproti roku 2020 narástlo o 18 percentuálnych bodov. Ako kolegovia spomínali, náklady sa dajú minimalizovať, na zber dát postačí aj excel, netreba drahý softvér. Dôležité je mať víziu, ciele, opatrenia a vedieť, čo merať.
