Najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo respondentom neostávajú finančné prostriedky na sporenie či investovanie, je ich nízky príjem. V tomto sú na tom Česi o niečo lepšie. Šesťdesiatdva percent Čechov uviedlo, že majú veľmi nízky príjem, pričom rovnaký dôvod deklaruje až 72 % slovenských respondentov.

Ďalším významným dôvodom, prečo ľuďom neostanú zvyšné peniaze, sú vysoké náklady na bývanie. To uviedlo 28 % Čechov a 25 % Slovákov. Pre 25 % Čechov sú významnou položkou bežné výdavky a splácanie úverov, pričom pre 28 % Slovákov sú to hlavne vysoké náklady na stravovanie. Jedenásť percent Čechov a 8 % Slovákov pripúšťa, že dôvodom, prečo im neostávajú peniaze, je ich drahý životný štýl.

Ak v domácnostiach nejaké peniaze po zaplatení nutných výdavkov predsa len ostanú, tak častým miestom, kam tieto peniaze ďalej idú, sú pre Čechov poistné produkty ako životné či penzijné poistenie. To uviedla takmer polovica českých respondentov, ale len štvrtina slovenských respondentov. Ďalej sú to sporiace produkty, tam je obľuba v oboch krajinách približne rovnaká. Vyjadrilo sa tak 32 % Čechov a 31 % Slovákov.

Slováci veria, že bude lepšie

Nie menej významnou položkou je splácanie dlhov, akými sú napríklad úver, kreditná karta a podobne. Vyjadrilo sa tak 29 % Čechov a 28 % Slovákov. Výrazná časť Čechov i Slovákov však necháva prípadnú zvyšnú časť prostriedkov na bežnom účte, teda 35 % Čechov a 26 % Slovákov.

Podľa prieskumu sú Slováci výrazne optimistickejší, čo sa týka budúcnosti ich finančnej situácie. Na rozdiel od Čechov, ktorí sú viac zdržanliví, Slováci oveľa častejšie uvádzajú, že sa ich finančná situácia bude v budúcnosti zlepšovať. O tom, že ich finančná situácia bude o 10 rokov lepšia než dnes, je presvedčená takmer polovica Slovákov a len necelých 40 % Čechov. Tí sa častejšie domnievajú, že ich situácia bude pravdepodobne rovnaká.

Výskum uskutočnila spoločnosť Nielsen Admosphere na českom a slovenskom národnom paneli. Dopytovaní boli respondenti starší než 18 rokov s aspoň nejakým príjmom. Išlo o reprezentatívnu vzorku českých a slovenských užívateľov internetu.

Rebríčkom kraľujú Švajčiari

Priemerný Slovák mal ku koncu minulého roka nasporených 5 232 eur. Vyplýva to zo štúdie Allianz Global Wealth Report. V medzinárodnom porovnaní sa Slovensko koncom roka 2014 umiestnilo na štyridsiatom mieste z päťdesiatich.

V rebríčku najbohatších krajín sveta sa Švajčiarsko naďalej drží na vrchole. Priemerný Švajčiar má nasporených 157 450 eur. Na samom konci rebríčka je Kazachstan so sumou 406 eur na obyvateľa.

Na Slovensku vzrástli v minulom roku hrubé finančné aktíva o 8 %. Štúdia zaznamenala rast Slovenska vo všetkých triedach aktív. Cenné papiere, životné poistenie a penzijné fondy rástli o 12 %. Predstavujú však podľa štúdie len 32 % z celkových finančných aktív. Slovenské domácnosti stále investujú významnú časť svojich úspor do bankových vkladov, pričom 62 % majetku Slovákov je na termínovaných a sporiacich účtoch. Je to podľa Allianzu najviac zo všetkých východoeurópskych členských štátov EÚ. Osobný dlh Slováka bol v minulom roku 5 tis. eur.

Celosvetovo hrubý finančný majetok domácností v roku 2014 vzrástol o 7,1 %. Svetové hrubé finančné aktívna sa dostali na novú rekordnú úroveň 136 biliónov eur. To je podľa štúdie vyššia suma než hodnota všetkých svetových spoločností kótovaných na burze a všetkých štátnych dlhov dokopy. “Množstvo ľudí však stále nemá dostatočné úspory na starobu,” povedal hlavný ekonóm skupiny Allianz Michael Heise.

Svetové dlhy sa v minulom roku zvýšili o 4,3 % na celkovo 35 biliónov eur. Od finančnej krízy je rast dlhu na najvyššej úrovni. „Ak odpočítame dlh z hrubých finančných aktív, dostaneme rekordný údaj čistých finančných aktív vo výške viac než 100 biliónov eur. Toto číslo predstavuje nárast o 8,1 percenta,“ skonštatovala skupina Allianz.