Zdroj: SITA / Jozef Jakubčo
Košíkový kolotoč
Trasa nakupujúceho s košíkom po vstupe do obchodu podvedome vedie v protismere hodinových ručičiek. Deväť z desiatich ľudí má dominantnejšiu a šikovnejšiu pravú ruku.
Tlačenie košíka v protismere hodín pravákom vyhovuje viac. „Vzniká tendencia tlačiť vozík ľavou rukou a tá pravá slúži na jednoduchšie nakladanie potravín,“ vysvetľuje psychológ P. Underhill.
Keďže supermarkety môžu o vstupnej pravej strane obchodu uvažovať ako o „povinnej jazde“, je pravdepodobnejšie, že tam budú umiestňovať produkty, ktoré budú ľudí lákať najviac.
Keď prechádzka košíkom pokračuje, pozorní zákazníci si mohli všimnúť, že na úrovni očí sa vždy nachádzajú produkty vyššej cenovej úrovne ako produkty umiestnené o desiatky centimetrov nižšie.
Pre lacnejšie verzie podobného výrobku je obvykle potrebné sa zohnúť, aby sme si ich dôkladne prezreli. Supermarkety tak využívajú pohodlnosť nakupujúcich, pretože zohnutie vyžaduje viac námahy, ktorú ľudia často ani nie sú ochotní vydať, vysvetľuje National Geographic.
Väčšie supermarkety so širším sortimentom sa s cenami zahrávajú aj ďalším spôsobom. Ako tvrdí britský Daily Mail, obchody umiestňujú výrobky rovnakého druhu vedľa seba tak, aby sa cenové rozpätie zvyšovalo iba postupne. Cieľom je bagatelizovať cenové rozdiely.
Väzenie, autopilot a záhada zmiznutého malého košíka
Americký kritik Troy Johnson vo svojom blogu na portáli Food Network stručne zhrnul niekoľko ďalších psychologických trikov, ktoré síce nevychádzajú zo žiadnych výskumov, no určitá logika a podobnosť so slovenskými supermarketmi sa im uprieť nedá.
Keď zákazník prejde cez vstupný turniket, môže si zrazu uvedomiť, že vlastne zo supermarketu nič nepotrebuje. Vrátiť sa však nemôže, lebo turniket je len jednosmerný. A keď ho aj chce nešikovne otvoriť z druhej strany, často začne hlasno pípať v dôsledku narušenia „systému“.
Aby zákazník nepôsobil príliš podozrivo, radšej sa rozhodne vyjsť cez pokladňu, ku ktorej sa však opäť dá dostať len cez viacero uličiek, regálov či špeciálnych ponúk. Nestáva sa často, že by vstup do obchodu bol hneď vedľa východu, respektíve pokladne.
Nakoniec musí nechtiac uväznený zákazník čakať v rade (pretože cez pokladničné fronty sa ani myš neprederie), kde hrozí riziko, že si zákazník napriek všetkému aspoň niečo malé vyberie.
Ďalšia stratégia počíta s tým, že zákazník si už po určitom počte návštev obchodu pamätá, kde sa čo nachádza. Môže sa tak nastaviť do fáze autopilota a ignorovať tak všetky ostatné výrobky, ísť len za tým, čo naozaj potrebuje.
Podľa T. Johnsona je práve toto dôvod, prečo supermarkety často menia polohu svojich výrobkov. Tam, kde boli donedávna nápoje a limonády, sa zrazu nachádza drogéria a na mieste, kde boli celú sezónu jablká, uvidíte čučoriedky.
Rovnako zaujímavé je zamyslieť sa aj nad veľkosťou košíka. V supermarketoch máte na výber obvykle dve veľkosti košíka – klasický veľký na kolieskach a malý ručný košík. T. Johnson ale upozorňuje, že veľký vozík máme tendenciu vždy zaplniť celý alebo aspoň výraznejšiu časť. „Ľudia majú psychologickú potrebu zaplniť medzery,“ dodáva.
To pre supermarket opäť znamená, že nakupujúci si vyberie viac položiek a úmerne minie aj viac peňazí. „To je dôvod, prečo sa veľkosť nákupných košíkov zdvojnásobuje a prečo sa tie malé ručné košíky zámerne ťažko hľadajú,“ tvrdí T. Johnson.
