Hoci si to ľudia uvedomujú a pred nákupom urobia razantné vyhlásenia v štýle „Sľubujem, že okrem toho nič iné nekúpim“, vo väčšine prípadov to aj tak končí minimálne hodinovou návštevou a dvojnásobne prekročeným plánovaným rozpočtom.

Nech už idete do Lidla, Tesca, Billy či Hypernovy, takmer všetky významné supermarkety či hypermarkety spája premyslená architektúra a rozmiestnenie produktov, ktorého cieľom je zdržať zákazníka v priestoroch čo najdlhšie a vylákať od neho čo najviac peňazí.

Nekonečné kombinácie raňajok, obedov a večerí

Približne 50 percent toho, čo kupujeme v supermarketoch, sme pred vstupom nemali v úmysle ani kúpiť, tvrdí psychológ Paco Underhill pre portál Bon Appétit, ktorý sa okrem iného zaoberá potravinárskym sektorom. Jednou z hlavných príčin je rozmanitosť.

V závislosti od toho, či ide o supermarket alebo hypermarket (rozdiel medzi nimi je vo väčšej predajnej ploche) sa počet celkových ponúkaných produktov rôzni. Priemerný americký supermarket ponúka približne 44-tisíc rôznych produktov. Slovenské hypermarkety ponúkajú aj nad 60-tisíc položiek. Ak by chcel zákazník vyskúšať všetky produkty počas jedného roka, musel by zjesť alebo použiť asi 164 produktov denne.

Keď sú ľudia obklopení toľkými možnosťami, ktoré umožňujú vytvoriť viac ako desaťtisíc rôznych kombinácií raňajok, obedov či večerí, pre ľudský mozog je ťažké odolať a kúpiť si len jednu vec. „Rozmanitosť je najväčšia sila supermarketov a najväčšia hrozba pre nakupujúcich,“ dodáva psychológ.

Pobyt v obchode mysleniu neprospieva

Všimli ste si niekedy v supermarketoch okná? Alebo nástenné hodiny? Alebo akýkoľvek iný ukazovateľ času? Nie nadarmo sa tam kupujúci cítia ako v kasíne či herni. Ide o dôvtipný spôsob, ako zbytočne zákazníkom nepripomínať čas strávený v supermarkete a udržať ich v priestoroch čo najdlhšie.

Čím viac času zákazník pobudne v supermarkete, tým je vyššia šanca, že nakoniec hodí do košíka viac výrobkov a minie viac peňazí.

To je vzhľadom na experiment psychológov z Bangor University pre nakupujúcich ešte väčšia hrozba. Psychológovia z anglickej univerzity sa snažili prísť na to, po akom čase nakupovania sa vypne racionálna časť mozgu. Ich zistenia hovoria o 23 minútach.

Ako vyplýva z experimentu, po 23. minúte nakupovania začne prevládať emocionálna časť mozgu nad racionálnou. Po 40 minútach takmer všetky rozhodnutia a voľby, ktoré sa týkali nakupovania, boli vykonané z emocionálnych popudov.

Ak chcete toto riziko eliminovať v rámci obmedzenia výdavkov ešte efektívnejšie, je dobré sa pred návštevou supermarketu radšej najesť. Vstúpiť do obchodu hladný a smädný je asi tak rozumné, ako vkročiť po niekoľkoročnom celibáte do nevestinca. Racionálne uvažovanie ide bokom. Človek minie viac peňazí a kúpi omnoho viac produktov, ako pôvodne zamýšľal.

Postačí pritom napríklad aj obyčajné jablko, odporúčajú výskumníci z Cornell University, ktorí zároveň vo svojej novej štúdii tvrdia, že konzumácia ovocia pred vstupom do obchodu podvedome navádza zákazníka siahať po zdravších potravinách, najmä ovocí a zelenine.

Klapky na oči

Nákupnému zoznamu najčastejšie dominuje mäso, pečivo a mliečne výrobky. Ide o najvyhľadávanejšie a najzákladnejšie potraviny. Viacero supermarketov ale zámerne umiestňuje tieto výrobky do najzadnejších častí obchodu, čo najďalej od vstupu.

Kým sa kupujúci dostanú k týmto základným položkám, musia prejsť spleťou uličiek, regálov a políc s iným tovarom, ktoré dráždia oči a opäť pokúšajú zákazníkovu vôľu odolať.

Skutočne potrebné potraviny sa obvykle nachádzajú po obvode obchodu, poukazuje ekonomický portál Business Insider, ktorý zároveň nabáda, aby sa nakupujúci stredným uličkám vyhýbali ako morovej epidémii. Práve pre stredné uličky sú typické nezdravé potraviny, akými sú sladkosti, cereálie či iné sacharidové bomby.

Aby človek dokázal obísť túto psychologickú pascu, musí mať silnú vôľu a nikde sa nezastavovať alebo mať klapky na očiach a presne poznať trasu k požadovaným potravinám.

Na ďalšej strane sa dozviete, prečo zmizli malé košíky a prečo vám prehádzali regále