Supertajná mzda: Prečo firmy v pracovných inzerátoch neuvádzajú plat

Férové rozpätie

Viaceré firmy tiež nevedia určiť jednu univerzálnu sumu. „Kandidáti nepotrebujú presnú, konkrétnu sumu, radi by len vedeli, na akej úrovni sa mzda môže hýbať. Preto sa firmy nemusia báť uvádzať platy. Stačí, ak do pracovnej ponuky napíšu rozmedzie od – do s tým, že finálna suma bude predmetom dohody na pohovore. Plat je totiž rovnako dôležitá súčasť pracovnej ponuky a je fér aspoň približne prezradiť, koľko spoločnosti ponúkajú za to, čo od kandidáta vyžadujú,“ myslí si E. Sulovcová.

Existujú pozície a formy partnerskej spolupráce, v ktorých je odmeňovanie riadené províznym systémom a tam sa to stanoviť vopred ani nedá, upozorňuje Ľ. Ďurdiak. „Často ide o formu spolupráce na základe živnosti, čo je dnes bežné. Je však korektné, aby to bolo v inzeráte uvedené.“

Mzda býva zahalená tajomstvom aj v prípadoch, keď je ťažké nájsť špecialistov, ktorí by boli schopní na vysokej úrovni zvládnuť požadovanú prácu. „Tu je skôr pánom situácie konkrétny špecialista, ktorý má vynikajúcu pozíciu pre vyjednávanie v prospech seba. Podobne to platí aj na top manažérskych pozíciách, kde je vyjednávanie o cene úplne bežnou súčasťou a málokedy sa riadi verejne známymi platovými tabuľkami,“ dodáva psychológ.

S tým súhlasí aj J. Mesárová. „Napríklad pri brigádach nájdete väčšinou presne špecifikovanú výšku mzdy, keďže tu nejde o prácu, kde by bol v tomto smere priestor na zmluvné vyjednávanie. Ak by totiž firmy v takomto prípade plat nezverejnili, hľadali by brigádnikov ťažšie. Hľadať však obchodného manažéra s tým, že už v inzeráte zverejníte jeho plat, by efektívne nebolo. Prihlásilo by sa vám na neho množstvo ľudí, ktorí by sa ulakomili na peniaze, pritom by vôbec nespĺňali požadované kritériá.“

Ako zistiť plat?

Kto si chce zistiť aspoň približnú výšku platu a zároveň nechce zahlcovať otázkami svojho potenciálneho budúceho zamestnávateľa, tomu A. Ričányová odporúča spraviť si vlastný prieskum, porovnať viaceré inzeráty na pracovných portáloch a v tlači, získať informácie a referencie od známych, priateľov či zamestnancov.

Prieskumy však treba brať s nadhľadom, často sú len veľmi orientačné, platy sa líšia v závislosti od regiónu, dosiahnutého vzdelania a praxe kandidáta, od veľkosti firmy i odvetvia, v ktorom pôsobí, upozorňuje Ľ. Ďurdiak. „Mnohé dotazované osoby neuvedú všetky okolnosti svojho platu a ani presne jeho výšku, ktorú utajujú, čím skresľujú celkové výsledky.“

Najjednoduchšie je ozvať sa priamo kontaktnej osobe, ktorá je uvedená v inzeráte, a opýtať sa. „Napríklad s tým, že uvažujete o zmene zamestnania, no máte fixné výdavky v istej výške, a potrebujete preto vedieť aspoň približnú výšku ponúkanej mzdy. Takýmto prístupom môžete ušetriť čas nielen sebe, ale aj človeku, s ktorým by ste mali robiť pohovor. Pýtať sa je však vhodné, až keď vás na pohovor pozvú. Treba si totiž uvedomiť, že na niektoré pozície sa hlásia stovky záujemcov, a tak personalista nemá priestor venovať sa každému, kto poslal životopis,“ hovorí J. Mesárová.

Je to však riskantný krok, upozorňuje E. Sulovcová. „Môžete mať šťastie a firma vám túto informáciu prezradí, niektoré spoločnosti si však tento údaj ponechávajú až na osobný pohovor a len s kandidátmi, ktorí postúpili do užšieho výberu. Väčšina firiem totiž očakáva, že sa uchádzač bude zaujímať predovšetkým o samotnú pozíciu, náplň práce, tím či pracovné prostredie – a až potom o plat.“

Ako ďalej upozorňuje, pracovný inzerát si treba riadne preštudovať a ak je v ňom jasne uvedené, že ponúkaná mzda bude výsledkom dohody až na pracovnom pohovore, uchádzač by to mal rešpektovať.

Ak už uchádzač raz otvorí otázku platu, s veľkou pravdepodobnosťou sa ho personalista spýta na jeho predstavu. Kandidát by nemal trvať len na odtajnení sumy, sám by mal prezradiť svoju predstavu a ukázať záujem dohodnúť sa.

„Hoci je otázka o plate úplne normálna a legitímna, niektorým zamestnávateľom môže naznačiť, že uchádzača zaujíma len mzda a nie to, akým spôsobom môže byť prínosom pre danú spoločnosť. Preto by si mal každý kandidát zvážiť, či vyrukuje s touto otázkou,“ radí E. Sulovcová.