Výskumníci z Cornell University si dávnejšie zaumienili zistiť, čo dokáže rozdielna izbová teplota narobiť s produktivitou a psychikou zamestnanca. Pri teplote 20 stupňov Celzia vykazovali zamestnanci poisťovne o 44 percent vyššiu chybovosť ako pri teplote 25 stupňov Celzia.

Päťstupňový rozdiel takisto zapríčinil takmer o polovicu menšiu produktivitu, ktorá by podľa výpočtov výskumníkov predstavovala pre zamestnávateľov vyššie mzdové náklady o desať percent, píše server Fast Company.

Zamestnanci v chladnejšom prostredí boli podľa mesiac trvajúcej štúdie aj viac nepríjemní a nechávali sa ľahšie rozptýliť. Server to odôvodňuje tým, že pri poklese teploty ľudského tela vynakladáme viac energie na udržanie vlastnej teploty, takže nám zostáva menej energie na koncentráciu či inšpiráciu.

Negatívne účinky chladného pracoviska potvrdzujú aj pozorovania ďalších psychológov. Ak je človek vystavený chladu, vníma svoje okolie menej prívetivo, považuje druhých ľudí za menej veľkorysých a menej „ľudských“. Naopak, ak pociťujeme teplo, spája sa nám to s pocitmi dôvery a empatie.

Ako podotýka Chris Adams, ktorý sa zaoberá ergonómiou pracoviska, bolo vykonaných množstvo podobných štúdií, ktoré sa snažili určiť optimálnu teplotu v kanceláriách, ale s pribúdajúcimi štúdiami sa výsledky rozchádzajú.

„Jednoducho sa nemôžeme dohodnúť na mediáne,“ píše vo svojom článku. Okrem štúdie z Cornell University, ktorá sa prikláňa k 25 stupňom, sa viaceré štúdie zhodujú skôr na teplotách 21 až 23 stupňov. Britské štúdie odporúčajú zamestnancom teplotu 23,5 stupňa.

„Každému človeku v rôznych podnebných pásmach vyhovuje iná teplota prostredia,“ vysvetľuje pre TREND.sk psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend. „Z tohto dôvodu sa často jednotlivé výskumy v zistených údajoch odlišujú. V priemere je v našich podmienkach pre duševnú prácu vhodná teplota od 22 do 22,5 stupňa Celzia pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 percent.“

Teplotu v práci určuje zákon

Problematikou optimálnej teploty na pracovisku sa venujú aj slovenské zákony, upozorňuje Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva. „Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR stanovuje optimálne a prípustné teploty pre jednotlivé triedy prác,“ pripomína.

Podľa spomínanej vyhlášky je pre zamestnancov v letnom období, ktorí pracujú posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou, teda väčšina administratívnych pracovníkov, optimálna teplota od 23 do 27 stupňov Celzia, prípustná je však aj teplota od 20 do 28 stupňov. Počas chladného obdobia klesá optimálna teplota na 20 až 24 stupňov, prípustná je od 18 do 26 stupňov.

S pribúdajúcou náročnosťou práce stanovené teploty spravidla klesajú. Pri veľmi intenzívnych činnostiach v rýchlom až maximálnom tempe, za ktoré zákon považuje napríklad prácu so sekerou, lopatou či transport ťažkých bremien do 50 kilogramov, sa optimálne ani prípustné teploty vôbec nestanovujú.

„Ak sa na pracovisku prekračujú hodnoty prípustných mikroklimatických podmienok z technologických zdrojov a za mimoriadne teplých dní, je potrebné čas práce upraviť tak, aby bola dodržaná dlhodobo a krátkodobo únosná záťaž teplom,“ dodáva M. Merková.

V prípade, že nie je možné znížiť alebo inak regulovať teplotu na pracovisku, napríklad v prípade pracovníka v mraziarňach či oceliarňach, zamestnávateľ je povinný urobiť ďalšie opatrenia na zníženie vystavenia zamestnancov pôsobeniu extrémnych podmienok a na ochranu ich zdravia, podotýka ďalej. Ide napríklad o ochranný odev, dostatočný pitný režim, skrátenie pracovného času, striedanie alebo rotáciu zamestnancov a podobne.

Sila vlhkosti

Okrem samotnej teploty však treba brať do úvahy aj iné faktory, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú mikroklimatické podmienky v kancelárii. „Dôležitý je aj neustály prívod čerstvého vzduchu,“ poukazuje Ľ. Ďurdiak. „Často sa stáva, že už v dopoludňajších hodinách je v miestnosti vydýchaný vzduch, obsahuje vyššie percento oxidu uhličitého, čo sa prejaví na zhoršenom pracovnom výkone.“

Ako ďalej dodáva, zamestnanci svoje miestnosti niekedy nevetrajú celé hodiny, čím rýchlo stúpa teplota aj nad 24 stupňov Celzia a relatívna vlhkosť nad 65 percent. Vzduch sa tak stáva príliš vlhký, stáva sa silno znečistený mikroorganizmami aj prachom. Takéto prostredie môže znížiť pracovnú výkonnosť až o polovicu.

„Nezameriavať sa iba na teplotu v miestnosti, ale na celkové mikroklimatické podmienky pracovného procesu,“ odporúča Ľ. Ďurdiak. „Treba brať do úvahy aj vlhkosť vzduchu, jeho cirkuláciu a prašnosť. Pre každé pracovisko je tak charakteristická určitá mikroklíma, ktorá ovplyvňuje nielen pracovnú výkonnosť, ale aj celkový pocit pohody zamestnancov a má preukázateľný vplyv aj na ich duševné i telesné zdravie.“

S dôležitosťou správnej vlhkosti vzduchu súhlasí aj Ch. Adams. Vlhkosť podľa neho ovplyvňuje to, ako vnímame teplotu. „29 stupňov Celzia pri nízkej vlhkosti môže byť neuveriteľne komfortných, zatiaľ čo 29 stupňov pri vlhkosti 90 percent vás bude vyčerpávať.“

Relatívna vlhkosť 40 percent počas celého roka je podľa Ch. Adamsa kľúčom k udržaniu produktívneho pracovného prostredia a taktiež má takáto ideálna mikroklíma viaceré zdravotné bonusy. Vyhláška MZ SR považuje za prípustnú vlhkosť od 30 do 70 percent.

Ako však zdôrazňuje, do výpočtov ideálnej teploty by sa mali zahrnúť aj údaje, akými sú vek zamestnanca, jeho hmotnosť, oblečenie, sezóna či podnebné pásmo. Ako vysvetľuje, človek, ktorý starne, najmä nad 55 rokov, začína byť voči zime menej imúnny a dokáže ho ľahšie ovplyvniť. O pár stupňov teplejšia kancelária nemusí byť v takomto prípade v neprospech.