Stropy na energie majú trhliny. Využije ich len päťtisíc firiem, s ostatnými štát príliš neráta

Štát bude firmám dotovať účty za energie. Vláda oznámila, že zastropuje cenu elektriny na hranici 199 eur , plynu na 99 eur a 80 percent zaplatených účtov nad tieto čísla firmám preplatí. Tento zámer znie na prvé počutie veľmi pekne. Lenže ako obvykle to má háčik, v tomto prípade ich je dokonca viac.

Pomoc je rozdelená na dve časti – najskôr na záver tohto roka a ďalšia etapa má platiť od začiatku budúceho roka do konca marca. Ale len v prípade, ak parlament schváli štátny rozpočet na budúci rok. Inak vraj firmy neuvidia ani cent.

Strop sa navyše týka len silových zložiek energií. Podniky však očakávali zverejnenie koncových cien, teda vrátane cien distribúcie a služieb, ktoré u nich tvoria viac ako polovicu výslednej ceny.

Celkovo má štát poskytnúť za prvý štvrťrok 2023 pomoc zhruba 500 miliónov eur pri maximálnej podpore 100-tisíc eur na jednu firmu. Ak by tie čerpali maximálnu sumu, pomoc sa ujde piatim tisíckam subjektov. Aj keby ich bolo pri nižšom čerpaní napríklad dvojnásobne viac, stále je to len kvapka v mori. Podľa Štatistického úradu SR bolo k 31. decembru bolo na Slovensku evidovaných takmer 299-tisíc aktívnych právnických osôb a vyše 350-tisíc živnostníkov.

A ako obvykle je všetko zatiaľ len vo forme plánov, na papieri odborníci nevideli nič. Rovnako ako aj ďalšie zámery vlády v rámci pomoci s energiami, odznievajú informácie len na tlačových konferenciách, legislatívne zámery chýbajú.

Vydieranie opozície

Otázok však je oveľa viac. Napríklad kto bude firmám poskytovať lacnejšie energie, kto ich bude preplácať, ako dlho budú na pomoc čakať či tiež to, čo bude od nich štát požadovať. To je prekryté rúškom tajomstva, ktoré môže napokon vypáliť v realite úplne inak, ako to vláda naoko prezentovala.

Firmy nezdieľajú rovnaký optimizmus ako koalícia, sú skôr realisticky prezieravé. Ako objasňuje pre TREND predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók, vlády návrh prichádza neskoro.

„V novembri sa ťažko dajú spracovať reálne podnikateľské projekty na rok 2023, pretože ostatné materiálové vstupy a komponenty sa dnes musia nakupovať šesť až deväť mesiacov vopred. Rovnako je zlou správou, že opatrenia platia iba do 31. marca 2023,“ vysvetľuje. Je ťažké uzatvárať predajné zmluvy, najmä tie exportné, iba na jeden štvrťrok.

Hoci minister financií Igor Matovič tvrdí, že žiadne kompenzácie pre firmy nebudú, ak sa neschváli štátny rozpočet na rok 2023, nie je to také jednoznačné. Kompenzácie sa dajú uskutočniť aj bez toho, tvrdí strana SaS.

Zákon roka je vraj kampaňou OĽaNO, ktoré chce takto časť opozície dotlačiť k jeho schváleniu.  „Nevidíme najmenší dôvod hlasovať za štátny rozpočet,“ avizoval predseda SaS Richard Sulík. Minister financií si podľa neho zobral podnikateľov za rukojemníkov.

Návrh z Česka

Zdroje na takéto kompenzácie sú naozaj k dispozícii už dnes. Pomoc v novembri a decembri 2022 by firmy mali mať už istú, keďže parlament schválil navýšenie tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur, z čoho 900 miliónov má ísť práve podnikom. Predstavený návrh nie je podľa SaS ničím novým, len okopírovaným českým návrhom, ktorý sa dá uskutočniť aj bez schválenia štátneho rozpočtu na rok 2023.   

Dôležité bude, ako sa avizovaná pomoc štátu vôbec zavedie do praxe. „Cenové stropy sú nastavené realisticky, je tam badať aj motivačný nástroj na šetrenie. Najdôležitejší bude proces realizácie. Oceňujeme však pragmatický prístup nového ministra k celej agende,“ hovorí pre TREND predsedníčka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová.  

Hodnoty stropov skutočne kopírujú český návrh, tak v cene, ako aj 80-percentným limitom, dodáva aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.