Behaviorálny ekonóm: Štedrosť pri sprepitnom je závislá aj od kontaktu s čašníkom

Maroš Servátka ako behaviorálny ekonóm skúma motivácie ľudí na finančných trhoch. Okrem výskumu cenových bublín sa venuje aj motivácii ľudí dávať sprepitné či dôvodom prečo sa odmena za nájdenú peňaženku nezvyšuje s výškou vrátenej sumy. 

Skúmate dôveru či štedrosť pri dávaní sprepitného. Ako sa ľudia správajú pri sprepitnom v digitálnej dobe online platieb?

Zvyk dávať sprepitné sa naozaj líši podľa spoločenských noriem a tie sú iné každej krajine. Zistili sme, že sprepitné sa aj v digitálnej dobe aj tu v Austrálii zvýšilo. Nie je jasné prečo. Jedna možnosť je, že klienti chcú v tejto postcovidovej dobe pomôcť svojim obľúbeným reštauráciám.

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú štedrosť, patria aj pozorovateľnosť nášho správania a spoločenský kontakt. Ak pri platení pri našom stole stojí čašník, dávame vyššie sprepitné. Podobne to funguje aj pri peniazoch v kostole do zvončeka. Ak je vidno, koľko tam človek dáva, ľudia prispievajú viac. V digitálnej forme výšku sprepitného nevidno, takže zrejme poklesne.

Prečo dávajú ľudia sprepitné aj keď vedia, že čašník je k nim milý, lebo očakáva odmenu?