Podnikatelia, neplaťte vysoké faktúry za energie, štát sa o vás postará. S takýmito populistickými vyhláseniami vystupujú v posledných dňoch niektorí vládni politici na verejnosti. Iní zase tvrdia, že faktúry treba platiť, lebo inak sa podnikatelia dopúšťajú trestného činu, hrozia im vysoké penále a v krajnom prípade aj vypnutie energií.
Frázy politikov nie sú dobrým riešením energetickej krízy. Jediné, čím sa treba riadiť, je legislatíva. A tá stále chýba.
O jej úprave sa má podľa informácií TRENDU rokovať na ministerstve hospodárstva až 16. januára. „Chcem upokojiť malých a stredných podnikateľov, situáciu s faktúrami sme vyriešili. Podnikatelia dostanú nové nižšie zálohové faktúry. Aj dnes sme rokovali s rezortom hospodárstva o novej požiadavke na kompenzovanie vysokých zálohových faktúr za energie,“ avizoval v piatok trinásteho premiér Eduard Heger.
Vláda sľubuje nápravu
Vysoké zálohové faktúry pre firmy podľa neho nezohľadňujú „zastropované“ ceny energií a budú sa meniť. Realitou je, že žiadne stropy v praxi neplatia. Ministerstvo hospodárstva preplácalo firmám jedine 80 percent z rozdielu ceny elektriny (nad 99 eur za megawatthodinu) a plynu (nad 199 eur za megawatthodinu) za mesiace august a september 2022. Napriek rôznym šumom o ďalších etapách to bolo zatiaľ všetko.
Akútnym problémom z pohľadu firiem sa v súčasnosti stali vysoké zálohové faktúry od dodávateľov energií. Odpovede nachádzajú len na sociálnych sieťach politikov, čo trh značne znepokojuje.
„Je na politikoch, aby schválili príslušnú legislatívu, teda konkrétne nariadenie vlády. My to budeme dodržiavať. Ale kým nič v tomto prípade neurobili, tak nech nespôsobujú anarchiu,“ hovorí Martin Ondko, generálny riaditeľ piešťanského dodávateľa energií Magna Energia.
Na základe nariadenia vlády by mohli dodávatelia vysoké faktúry stornovať nahradiť novými. Treba len nájsť cestu, ako štát preplatí kompenzácie dodávateľom cez riadny legislatívny proces. Demonštratívne trhanie faktúr politikmi v tejto situácii nepomôže.
Podobná situácia pritom nastala už v roku 2017. Vtedajší premiér Robert Fico kázal roztrhať januárové a februárové faktúry za energie a ohlásil návrat k pôvodným cenám z roku 2016. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vtedy hasil zmätok spôsobený legislatívou a cenovými rozhodnutiami, ktoré mali priniesť domácnostiam nižšie účty za elektrinu, plyn a vodu.
Namiesto úspory však neraz dostali faktúry s vyššími platbami. Situácia sa opakuje a dosluhujúca vláda Eduarda Hegera robí to isté, keď firmy a občanov odrádza od platenia faktúr.
Zlá zmena referenčného obdobia
V tejto situácii sa mnohí podnikatelia snažia dopátrať k situácii, ako je možné, že účtované ceny energií ďaleko prekračujú hodnoty, za ktoré sa dajú v súčasnosti kúpiť na komoditných burzách.
Problém nastal na strane ÚRSO. Stalo sa tak nenápadnou úpravou, posunom referenčného obdobia pre výpočet regulovaných cien pre rok 2023. Úrad vlani štyrikrát posúval indexové obdobie, ktorým nariadil dodávateľom energií nakúpiť energie na energetickom trhu.
V minulosti býval pri elektrine takýmto referenčným obdobím prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Regulované ceny uplatňované po 1. januári po 2023 mali pôvodne vychádzať z priemeru trhových cien za obdobie január až jún 2022, konkrétne 188 eur za megawatthodinu (MWH). Išlo o sumu dokonca pod úrovňou cenového stropu, ktorý vlani na dva mesiace schválila vláda.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?