Zvýši sa minimálna mzda od budúceho roka, alebo sa zmrazí? A aký bude mať na platy zamestnancov v rôznych sektoroch vplyv inflácia? Tá totiž medziročne v júli stúpla na 3,3 percenta, čo je najvyššia hodnota od decembra 2012.
Toto sú otázky, ktoré trápia mnohých zamestnávateľov v rôznych odvetviach, nevynímajúc ani tie najohrozenejšie, pôsobiace najmä v cestovnom ruchu. Karty môže najviac zamiešať tretia vlna pandémie, ktorú už pred pár týždňami avizoval rezort zdravotníctva na čele s ministrom Vladimírom Lengvarským. TREND zisťoval, čo je potenciálne v hre.
Neistota intenzity tretej vlny
„Rast inflácie spôsobuje aj rast nominálnej mzdy, avšak výrazne do tohto procesu zasahuje koronakríza, teda konkrétne tretia vlna,“ hovorí pre TREND Viliam Páleník, prezident Inštitútu zamestnanosti (IZ).
Neočkujete sa, siahnete do peňaženky, tvrdí Slovensko aj iné štáty. „Pritlačíme“ cez testy
„V súčasnosti sa ekonomika spamätáva po druhej vlne, ktorá naznačuje silné oživenie ekonomiky v postcovidovom režime. To zase môže spôsobiť dočasný nedostatok pracovnej sily, a tým výrazný rast miezd na trhu, teda pokiaľ bude tretia vlna slabšia,“ konštatuje.
Ukazuje to aj jeden príklad z mnohých. Podľa májového prieskumu iniciatívy Pomoc pre gastro viac ako 55 percent podnikateľov potrebovalo prijať kuchárov a čašníkov. Personál mal obavy zostať naďalej pracovať v tomto sektore, ktorý opatrenia štátu najviac zdecimovali. „Momentálne ovplyvňuje situáciu nedostatok kvalifikovaného personálu. To je asi problém číslo jeden,“ uvádza pre TREND hovorkyňa iniciatívy Magdaléna Koreny.
Krajniak má zálusk na predčasné penzie. Zásadné zmeny sú na obzore, mnohých Slovákov zaskočia
Pandémia tak v sektore gastro paradoxne zdvihla platy, čo médiám potvrdila aj Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHSR). Dôvodov je vraj viacero. Mnoho ich zamestnancov rozviazalo pre nejasnú budúcnosť zmluvy a po opätovnom otvorení podnikov sa už nechceli vrátiť do pôvodného zamestnania. Na trhu vznikol väčší dopyt ako ponuka, na základe čoho automaticky vzrástla cena práce.
Už žiadny celoplošný lockdown
Mzdy mali podľa strednodobých predikcií Národnej banky Slovenska (NBS) počas prvého štvrťroka 2021 pomerne rýchlo rásť v celom horizonte. Zvyšujúca sa produktivita práce má vytvoriť priestor pre dynamický rast miezd v ďalších rokoch.
Limitujúce môže byť, že súčasná ekonomická situácia u mnohých zamestnávateľov neumožňuje výraznejšie zvýšiť platy v potrebnej miere. Mzdový vývoj môže brzdiť aj veľké množstvo poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky pod vplyvom pandémie.
Zaočkovanosť v rezortoch je nízka, karty sa rozdávajú. Prídu zamestnanci o možnosť voľby?
Očakávania vyššej zamestnanosti sú preto skôr negatívne. Po zlepšení pandemickej situácie budú firmy opatrné a budú sa snažiť využívať flexibilnejšie formy pracovných úväzkov, uviedla NBS v materiáli. Výraznejšia tvorba pracovných miest sa začne podľa nej až v budúcom roku.
Na druhej strane, ak pandémia na jeseň zosilnie, veľká neistota na pracovnom trhu môže vyvolať spomalenie ekonomiky, následný prebytok pracovnej sily a čiastočný pokles miezd. „Oveľa väčšie obavy sú aktuálne z tretej vlny, ako z inflácie, a najmä z toho vyplývajúcej neistoty,“ poznamenáva V. Páleník.
Zarábame málo, západ nedobiehame
Podnikatelia by v prvom rade od vlády už dnes potrebovali informácie o tom, aké protipandemické opatrenia možno očakávať na jeseň.
„Ide o náročnú situáciu, nevedia sa totiž pripraviť na to, čo príde. Rovnako je to aj s ľuďmi, ktorí v týchto sektoroch pracujú,“ hovorí pre TREND Nikola Richterová, PR manažérka portálu Profesia.sk. Zatiaľ je jasné len to, že lockdown už nebude celoplošný, ale podniky sa budú riadiť novým regionálnym covid automatom, ktorý vláda už schválila.
Skončí sa hra na dobrovoľnosť očkovania? Štátnym rezortom už „cukor“ nevonia, žiadajú zmeny
Situáciu na Slovensku komplikuje ešte jeden faktor, a to nízke mzdy. Stále sa nám v nich nedarí dohnať západnú Európu. „Priemerná výška slovenských miezd dosahuje napríklad iba 25 až 40 percent miezd vyplácaných v Nemecku. Na Slovensku síce medziročne hodinový náklad práce vzrástol o 7 percent, ale suma 13,4 eura za hodinu zďaleka nedosahuje úroveň v západných štátoch,“ dodáva Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
- Mzdy v tomto roku rastú, aj po zohľadnení inflácie
- Priemerná nominálna mesačná mzda si udržala rast aj v prvom štvrťroku 2021, pričom dosiahla hodnotu 1 124 eur.
- Medziročne sa zvýšila o 3,5 %, avšak po zohľadnení miery inflácie to bolo len 2,5 %.
- Relatívne najrýchlejšie rástli zárobky v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 14,5 %) a v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 10,4 %).
- Vyšší rast ako je celoslovenský priemer, zaznamenali mzdy v stavebníctve, priemyselnej výrobe, dodávke vody a v informatizácii a komunikácii. ·
- Naopak, najväčší pokles bol v dodávke elektriny a plynu (o 4,3 %) a v ubytovacích a stravovacích službách (o 3,2 %).
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR
Zmena minimálnej mzdy s otáznikmi
Veľké otázky v tomto čase vzbudzuje ďalšie možné zvyšovanie minimálnej mzdy. Tento rok je na úrovni 623 eur v hrubom, oproti vlaňajšku medziročne vzrástla o 7,4 percenta. V rámci 27 krajín Európskej únie išlo o druhý najvyšší medziročný rast. Na Slovensku ju poberajú zhruba 4 percentá Slovákov, čo predstavuje zhruba 217-tisíc ľudí.
Budúci rok je zatiaľ vo hviezdach. Zamestnávatelia chcú pri minimálnej mzde zachovať automat (57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov), avšak privítali by aj zmrazenie na tohtoročnej úrovni. Odborári protestujú, chcú ju mať na úrovni 60 percent priemernej mzdy z roku 2020. Ak sa nedohodnú 23. augusta na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady (HSR), bude platiť zákon o minimálnej mzde.
Viac centralizovať a zdaňovať. Matovičova hra o daň z nehnuteľností sa roztáča
„Podľa neho sa minimálna mesačná mzda na rok 2022 určí ako suma zodpovedajúca 57 percentnej priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2020. Mala by tak od začiatku budúceho roka vzrásť o 23 eur na 646 eur,“ uviedla pre TREND Eva Rovenská, hovorkyňa rezortu práce.
Odpojiť od príplatkov a zmraziť?
Zamestnávatelia uvádzajú viacero návrhov. „Sme za to, aby sa výška minimálnej mzdy zmrazila na súčasnej úrovni, alebo aby sa zvýšila iba mierne,“ hovorí pre TREND Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).
Zároveň trvajú na zachovaní odpojenia príplatkov za prácu od „minimálky“ a navrhujú ponechať ich fixne stanovené z roka 2021. Napokon prezídium AZZZ SR odsúhlasilo, aby sa minimálna mzda zvýšila v zmysle teraz platného zákona – teda na úrovni 57 % mesačnej nominálnej mzdy spred 2 rokov.
Rovnako to vníma aj Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Privítali by rast minimálnej mzdy na úrovni 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov dozadu. „Teda priestor na rast mzdy z pohľadu priemyslu vidíme, a to aj napriek tomu, že sme stále uprostred covidovej a materiálovej krízy. Vítame, že vzhľadom na súčasnú situáciu bude rast pomalší než tomu bolo v predchádzajúcich rokoch,“ objasňuje pre TREND.
K zmrazeniu minimálnej mzdy sa pripája aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), a to aspoň na rok, so zachovaním jej súčasnej výšky na úrovni 623 i v roku 2022. Jej rast treba dať do kontextu vývoja na trhu práce, hovorí pre TREND ekonóm a analytik INESS Róbert Chovanculiak.
Prežili pandémiu a dostali slabú náplasť na byrokraciu. Sporná daňová reforma ich „máta“ viac
Z pohľadu čísel by sa mohlo zdať, že nemáme problém s rastúcou nezamestnanosťou (v júni 7,76 %). Tento problém však podľa analytika existuje a zhoršuje sa najmä v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch.
„Prichádzajú o prácu tisícky ľudí, nevzniká dostatok pracovných miest a miera nezamestnanosti sa šplhá v niektorých okresoch nad alarmujúce úrovne 15, 20 a až 25 percent,“ spresňuje R. Chovanculiak.
V tejto situácii by bolo zrejme najlepšie zmraziť mzdy, avšak s dovetkom, že koncom roka sa k rozhodnutiu sociálni partneri vrátia, keď bude jasnejšie, ako sa bude vyvíjať tretia vlna pandémie, odporúča prezident IZ. „Teda je vhodné napríklad minimálnu mzdu zmraziť, ale nie na celý rok. Najsprávnejší by bol takýto kompromis v tejto neistej dobe.“
Nízke odvody? Treba len politickú vôľu
Zamestnancom s nízkym mzdami by podľa INESS pomohla aj odvodová úľava vo forme odvodovej odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov. Tá je zatiaľ v nedohľadne, keďže rezort financií stále nepredstavil toľko sľubovanú daňovo-odvodovú reformu, ktorá mala vraj pomôcť najmä tým slabo zarábajúcim.
Podľa R. Chovanculiaka však v tomto smere nie je až taká potrebná veľká reforma, stačí začať v malom. „Je to relatívne jednoduché a priamočiare opatrenie. Vyžaduje len politickú ochotu znížiť odvodové zaťaženie ľudí, ktorí majú nízke príjmy a ktorým v posledných 7 rokoch výrazne rýchlo narástlo daňovo-odvodové zaťaženie,“ objasňuje.
Kým v roku 2015 platil človek s minimálnou mzdou na daniach a odvodoch 28,7 percenta, tento rok je to 39,8 percenta. Inými slovami na Slovensku sme mali posledných 6 rokov extrémne antisociálny štát, ktorý zvýšil zaťaženie nízkopríjmových obyvateľov o jednu tretinu.
