To je napríklad jeden zo záverov štúdie publikovanej v British Journal of Sports Medicine, ktorá pracovala s dátami dlhotrvajúceho sledovania zdravotného stavu a návykov takmer 12-tisíc Austrálčanov. Prieskum účastníkom kládol otázky ohľadom výskytu chorôb, cvičenia, fajčenia či diét a zároveň koľko času strávili každý týždeň pozeraním televízie. Podstatou nebolo samotné sledovanie TV, ale na túto otázku je jednoduchšie odpovedať ako na to, koľko ste sa za týždeň nasedeli.
Výsledkom štúdie bolo zistenie, že množstvo pozerania televízie v roku 2008 znížilo pravdepodobnú dĺžku dožitia o 1,8 roka u mužov a 1,5 roka u žien. Ľudia, ktorí TV nepozerajú vôbec, sa v priemere dožijú o 4,8 roka viac ako tí, čo pred ňou strávia šesť hodín denne. Vo všeobecnosti jedna hodina sledovania televízora skracuje život o 21,8 minúty (v prípade ľudí starších ako 25 rokov). Pre porovnanie, vyfajčenie jednej cigarety skracuje život o 11 minút.
Rizikové sú už štyri hodiny sedenia denne
K podobným výsledkom dospeli aj ďalšie výskumy skúmajúce koreláciu medzi výskytom chorôb a časom stráveným sedením. Článok vedcov, ktorý vyšiel v American Journal of Epidemiology, skúmal zdravotný stav a fyzické návyky viac ako 120-tisíc ľudí. „Najsilnejšie asociácie sme zaznamenali v prípadoch kardiovaskulárnych ochorení. Doba sedenia bola nezávisle spojená s celkovou úmrtnosťou, bez ohľadu na úroveň fyzickej aktivity,“ konštatuje štúdia.
Obdobné závery priniesol aj výskum uverejnený v časopise Diabetologia, spájajúci údaje z 18 rôznych štúdii celkovo zahŕňajúcich takmer 795-tisíc ľudí. V priemere sa podľa štúdie človek nasedí 50 až 70 percent času, keď nespí. Neráta sa len čas strávený pred televíziou, ale aj v práci či pri cestovaní.
Vedci potom porovnávali dĺžku dňa strávenú sedením s výskytom rôznych zdravotných problémov. Zo sledovanej skupiny ľudí, tí, ktorí sedeli najviac, mali o 112 percent vyššie riziko nákazy cukrovkou, o 147 percent vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení a o 49 percent vyššiu šancu zomrieť predčasne.
Všetky tieto závery platili bez ohľadu na to, či skúmaní jednotlivci pravidelne cvičili. Do rizikovej skupiny sú pritom zaraďovaní ľudia, ktorí sedia viac ako len štyri hodiny denne.
Za stolom postojačky
Ak sa už rozhodnete pracovať v stoji, budete si musieť zvyknúť na zvedavé a nechápavé pohľady od kolegov, hlavne ak pracujete v otvorenej kancelárii, na ktorú zrazu získate väčší výhľad.
Avšak na rozdiel od ostatných spolupracovníkov by ste mali byť zdravší a aj šťastnejší. S takým záverom prišli vedci z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, ktorí skúmali priame dopady na zdravotný stav a náladu skupiny 24 ľudí. Desať ďalších osôb pracovalo normálne posediačky ako kontrolná skupina určená na porovnanie výsledkov.
Výskum prebiehal sedem týždňov v troch fázach. Prvou bol týždeň pozorovania a skúmania pracovníkov v bežnom stave. Ďalšie štyri týždne, počas „intervenčného obdobia“ potom účastníci pracovali postojačky a posledné dva týždne opäť sedeli.
Výsledkom bolo, že sa čas strávený sedením v skupine znížil o 224 percent (o 66 minút denne) a účastníci hlásili zníženie bolestí chrbta a krku o 54 percent, zároveň čo sa zlepšila ich nálada. Po ukončení intervenčného obdobia sa tieto zlepšenia počas posledných dvoch týždňov výskumu vrátili na pôvodnú úroveň.
Práca za pochodu Zdroj: SITA/AP
Na bežiacom páse
V prípade, ak vás nebaví stáť, môžete vyskúšať aj prácu za pochodu. Americká asociácia pre liečbu cukrovky skúmala efekty neprerušeného sedenia a sedenia, ktoré občas vystriedala chôdza. Výskumu sa zúčastnilo 19 ľudí trpiacich nadváhou a obezitou vo veku 45 až 65 rokov, ktorí boli náhodne rozdelení do troch skupín – jedna skupina sedela, ďalšie dve museli každých 20 minút dve minúty kráčať, pričom sa líšili intenzitou. Následne boli účastníkom opakovane počas dňa odoberané vzorky na vývoj hladiny inzulínu a glukózy.
Výsledkom bolo, že aj kráčanie o nízkej intenzite u obéznych ľudí znižuje hladinu inzulínu a glukózy o 20 percent. „Môže to zlepšiť glukózový metabolizmus a potenciálne sa stať dôležitou verejnou stratégiou na podporu zníženia rizika kardiovaskulárnych chorôb,“ píše štúdia v závere.
Osobné skúsenosti
Pre potreby tohto článku som sa rozhodol stráviť jeden pracovný deň pri stole v stoji aj ja. Zvýšenie produktivity po jednom dni posúdiť nedokážem. Ráno po začiatku pracovnej doby som bol menej unavený, avšak celý čas som myslel na obednú prestávku, kedy si budem môcť opäť sadnúť.
V priebehu poobedia som už cítil väčšiu únavu ako zvyčajne a myšlienky na sedenie počas obednej pauzy sa presunuli na koniec pracovnej doby, kedy sa moje postávanie skončilo. Na nohách ma držali iba závery výskumov spomínané na začiatku článku.
Zaujímavou skúsenosťou bola návšteva toalety, ktorá počas pracovného dňa v stoji priniesla okrem klasického uvoľnenia jedno ďalšie – aspoň na pár minút som si mohol sadnúť. V konečnom dôsledku som tam strávil o trochu viac času, pretože odísť mi len tak ľahko nedovolila myšlienka na opätovné niekoľkohodinové státie.
