Pandémia ochorenia Covid-19 opäť ukazuje, že hospodárske krízy existenčne ohrozujú ako prvé malé firmy a mikropodniky. Tie nevytvárajú dostatočné rezervy na to, aby dokázali vydržať dlhšie obdobie výpadku tržieb. Potvrdzuje to aj aktuálna ekonomická realita.
„Kríza spojená so šírením pandémie vírusu Covid-19 od začiatku marca až doposiaľ existenčne ohrozila 3 290 firiem na Slovensku. Drvivá väčšina, až 2 973 z celkového počtu, sú pritom mikro spoločnosti,“ upozorňuje spoločnosť Bisnode, ktorá zostavuje takzvaný Bisnode Corona Index. Údaje zachytávajú situáciu v závere októbra.
Ekonomika padá, Slovensko sa pre pandémiu vrátilo päť rokov dozadu
Index porovnáva vybrané tohtoročné ukazovatele kondície firiem s rokom 2019. V rovnakom období minulého roka bolo ohrozených 1 832 firiem, ide teda o nárast o približne osemdesiat percent.
Za firmu v ohrození sa považujú tie spoločnosti, na ktoré vyhlásili konkurz, začalo sa konkurzné, prípadne reštrukturalizačné konanie, sú v dočasnej ochrane, v likvidácii, rušia sa bez likvidácie a podobne.
Tisíce pracovných miest v ohrození
Problémy firiem automaticky znamenajú aj hrozbu pre pracovné miesta. Ohrozených je podľa spoločnosti Bisnode až takmer 21-tisíc pracovných pozícií, čo je o 158 percent viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Vtedy bolo v neistote približne 8 100 pracovných miest.
Podobný trend vykazujú aj začaté insolvenčné konania. Od marca spoločnosť Bisnode zaznamenala 290 bankrotov spoločností, kým vlani ich bolo 165. „Aj v prípade insolvencií ide o vysoký medziročný nárast, až o 76 percent. Ďalej môžeme povedať, že do insolvencie vstúpilo 81 percent mikro firiem a 15 percent malých spoločností. Vlani to bolo 67 mikropodnikov a 23 percent malých firiem,“ informuje Petra Štěpánová zo spoločnosti Bisnode
Stále mohlo byť horšie
Napriek tomu, že tieto údaje nevyznievajú vôbec priaznivo, je dôležité interpretovať ich v kontexte bezprecedentne zložitej pandemickej situácie na celom svete. Z pohľadu pracovného trhu sa napriek vážnym problémom situácia na Slovensku vyvíja lepšie ako napríklad v Českej republike.
„V Čechách sa do konca tohto roka očakáva medziročne dvojnásobne vyššia nezamestnanosť, stúpnuť by mala z 1,9 percenta v roku 2019 na 3,8 percenta. Slovensko v tomto parametri zatiaľ vyzerá lepšie. Miera nezamestnanosti narástla medziročne o 15 percent, z 5,7 percenta v druhom štvrťroku 2019 na 6,6 percenta v rovnako období tohto roka,“ uvádza Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) spolu s medzinárodnou investičnou spoločnosťou Goldenburg Group vo svojej analýze. V septembri sa miera nezamestnanosti podľa oficiálnych údajov ministerstva práce dostala na 7,43 percenta.
Prudšiemu zhoršovaniu situácie na trhu práce sa Česko do konca tohto roka pravdepodobne nevyhne aj napriek tomu, že do záchrany ekonomiky český štát reálne nalial viac peňazí. Česko dalo do rôznych protipandemických záchranných programov podľa prepočtov CETA a Goldenburgu celkovo približne 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), kým Slovensko reálne na pomoc ekonomike vyplatilo sumu zodpovedajúcu 1,2 % HDP.
Slovensko podľa autorov analýzy dalo do štátnej podpory necelých 1,2 miliardy eur. Hodnota pomoci v Českej republike podľa prepočtov autorov analýzy presiahla hodnotu päť miliárd eur.
„K tomuto porovnaniu môžeme dodať, že slovenská vláda bola predovšetkým v daňovej oblasti výrazne menej štedrá ako tá česká. V Českej republike došlo k odpusteniu napríklad preddavkov na sociálne a zdravotné odvody, na Slovensku sa preddavky iba odložili. V súčasnosti je ťažké povedať, ktorá vláda zvolila vhodnejší prístup, bude to možné posúdiť až s odstupom času,“ tvrdí analýza.
