Minister zdravotníctva si asi povedal, že účel svätí prostriedky. Keďže chce do zdravotníctva naliať viacej peňazí, musí ich niekomu zobrať. Novela síce prešla riadnym pripomienkovým konaním a debatovali o nej aj sociálni partneri v tripartite, potom však minister do nej potichúčky (bez diskusie v tripartite) prepašuje cez spriaznených poslancov zmenu, ktorá vytiahne od zamestnávateľov 100 miliónov. Tieto peniaze získajú zdravotné poisťovne. Cez koaličných poslancov sa chystá zrušiť odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody pre zamestnávateľov.

Tú si budú môcť už uplatniť len zamestnanci. A minister sa takto bude môcť naďalej tváriť, že je sociálny, keďže na mzdy najhoršie platených nesiahne. Toto však nie je jediný problém tohto návrhu.

Nie je to prvý raz, čo zákon mení takýmto spôsobom a na poslednú chvíľu. Vlani cez poslancov minister zdravotníctva presadil zrušenie maximálnych vymeriavacích základov na platenie zdravotných odvodov. Ak firmy budú pred Vianocami odmeňovať lepšie zarábajúcich manažérov, bude ich to stáť tento rok o dosť viac.

Ďalším návrhom umožní vytiahnuť od pacientov 50 eur za objednávanie sa mimo ordinačných hodín u špecialistov.

Podnikatelia? Nech nepištia

To, že podnikatelia a zamestnávatelia nie sú pre premiéra nikým, je všeobecne známe. Keď sú ticho, tak do nich nekope a keď sa ozvú, tak im odkáže, aby nepišťali, že ich vyššie príplatky k mzdám zamestnancov nezlikvidujú. Bez problému všetkých zaradí medzi privatizérov a daňových podvodníkov, ktorí okrádajú štát a zdierajú svojich zamestnancov.

Nuž, naozaj tu máme aj množstvo privatizérov, zbohatlíckych dedičov a daňových podvodníkov, ktorí zbohatli na okrádaní štátu. Ich najväčšia hustota na meter štvorcový je ale práve v okolí predsedu vlády. A prepojenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka s podnikateľom Ladislavom Bašternákom Smer nevie vysvetliť ani vlastným voličom.

Už 1. mája premiér avizoval, že Smer chce zvyšovať príplatky za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok. Aby Smer znásobil marketingový efekt, zákon by mal byť účinný na deň práce – od 1. mája 2018. Času bolo teda dosť, aby zásadné zmeny v Zákonníku práce vláda dala do pripomienkového konania, aby sa k nim mohli vyjadriť aj zamestnávatelia, teda tí, ktorých sa týkajú a ktorí ich budú musieť zaplatiť. Napokon ich Smer pretlačí cez svojich poslancov. Poslanecký návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, kde by o ňom mohla prebehnúť verejná diskusia. A pritom odhadovaný dopad na zamestnávateľov v roku 2018 je 647 miliónov eur a v roku 2019 a ďalších až 1,023 miliardy eur.

V parlamente určite ešte pribudnú ďalšie zmeny, keďže najmä vyššie príplatky za prácu v noci a cez víkend môžu ohroziť niektoré odvetvia. Premiér už avizoval, že štátne a verejné inštitúcie by mali byť od povinných príplatkov oslobodené, a výnimky by sa mohli týkať aj iných. Takto sa zo zákonov stáva doslova trhací kalendár, keď len niekoľko ľudí v štáte rozhodne, čo a ako sa zmení a ktorá strana sa z kalendára vytrhne.

Ďalší dôkaz drzosti

Štát má právo stanoviť podmienky pre nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu, môže určiť poplatky u lekára, zmeniť odvody, ale robiť to bez diskusie s tými, ktorých sa to týka, to je jasný dôkaz drzosti a vzťahovej nekultúrnosti. To je akoby premiér povedal – váš názor ma nezaujíma, ja rozhodnem.

Smer chce len rozhodovať a nepotrebuje diskutovať. Názory partnerov sú pre Smer zaujímavé len vtedy, ak sú rovnaké ako ich. Väčšina podnikateľov žiada, aby vláda okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

Nič také nebude. Odvody sa znižovať nebudú. Premiér podnikateľom odkázal, že sa majú postaviť za pás a odpracovať aspoň jednu nočnú.

Zavedenie alebo zvýšenie povinných príplatkov môže poškodiť najslabších - malé firmy z ekonomicky slabých regiónov a málo ziskových odvetví. Ide o vážny zásah do trhu práce a do ekonomiky firiem. Ale ani toto predsedu vlády nezaujíma. Už predsa rozhodol.