Na výplatnej páske vidia Slováci viac peňazí, ale v realite si za ne nakúpia oveľa menej. Dôvod je zrejmý. Hoci platy väčšiny zamestnancov za posledné mesiace rastú, stále nedokážu prekonať výraznejšie tempo zdražovania tovarov a služieb.
Ako ukázali dáta Štatistického úradu (ŠÚ) SR za 1. štvrťrok tohto roka, priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v dosiahla 1 327 eur, medziročne sa tak zvýšila o 9,5 percenta. V hrubom Slováci dostávali na výplatnej páske v priemere o 115 eur mesačne viac ako na začiatku roka 2022.
Napriek pomerne dynamickému zvýšeniu rast platov nestačil pokryť vysokú infláciu, pričom priemerná mzda reálne medziročne klesla o 4,9 percenta. Dáta ŠÚ SR tiež ukázali, že reálny rast miezd o 1,7 percenta v 1. štvrťroku tohto roka dosiahli iba pracujúci v ubytovacích a stravovacích službách, kde majú dlhodobo najnižšie zárobky.
Inflácia v tomto roku síce postupne klesá a od budúceho roka už bude podľa júnovej predikcie ekonomického a menového vývoja Národnej banky Slovenska nižšia ako rast príjmov domácností, ale to ešte pár mesiacov potrvá. Dobrou správou je, že trh práce zostáva stabilný. Zachováva si potrebnú zamestnanosť, čo by mohlo zabrániť väčšiemu prepadu spotrebiteľského dopytu a časom podporiť rozpočty domácností. Opätovný rast reálnych príjmov sa očakáva od roku 2024, uviedol regulátor.
Firmy sú zatiaľ zdržanlivé
Analytici uvedené dáta vidia jasne. Nárast priemernej mzdy medziročne o spomínaných 9,5 percenta je z historického pohľadu silno nadpriemerné číslo, zamýšľa sa makroekonomický analytik VÚB Michal Lehuta.
Priemerná mzda vo vybraných odvetviach súkromného sektora sa v máji zvýšila až o 10,4 percenta, pričom verejný sektor v tomto roku čakajú ešte ďalšie valorizácie platov. Od 1. januára 2023 to bola valorizácia platov o 7 percent. Od septembra hrubé zárobky štátnych a verejných zamestnancov stúpnu o 10 percent a platy učiteľov o 12 percent.
„Firmy zatiaľ v priemere nie sú ochotné zvyšovať platy nad rámec inflácie. Čoskoro sa to však môže zmeniť, keďže inflácia klesá, podľa harmonizovaného indexu v júli dosiahla už „len” 10,2 percenta. Ak nie za júl, tak možno od augusta by sme sa tak mohli vrátiť k reálnemu medziročnému rastu miezd,“ dodáva M. Lehuta pre TREND.
Firmám síce podľa neho na jednej strane chýbajú kvalifikovaní zamestnanci, ich ziskovosť však slušne rastie a štatisticky je pomerne nízka aj nezamestnanosť. Tá aktuálne predstavuje podľa ŠÚ SR 6,2 percenta za prvý štvrťrok 2023. Tržby firiem vlani podľa portálu FinStat rástli medziročne o 20,1 percenta, pričom prekonali aj rast v druhom pandemickom roku 2021, ktorý bol 15,7 percenta.
Dôvodom takého vysokého rastu bude pravdepodobne inflácia, ktorú firmy pretavili do cien svojich produktov. „Preto očakávame, že rasty budú svižne rásť aj v budúcom roku, možno do ôsmich percent. Inflácia by už mala byť nižšia ako toto číslo,“ zamýšľa sa analytik.
Značné regionálne rozdiely
Tieto faktory nahrávajú aj priaznivejším mzdovým podmienkam vo firmách. Vo všeobecnosti platí, že čím nižšia miera nezamestnanosti v krajine, tým je lepšia pozícia pre vyjednávanie vyšších platov. Ďalším dôvodom, prečo si v práci vypýtať viac financií, je podľa Evy Sadovskej, analytičky zo spoločnosti Wood & Company práve vysoká miera inflácie, s ktorou, prirodzene, súvisia aj vyššie náklady na život.
Priemerná inflácia na Slovensku totiž za celý minulý rok dosiahla 12,8 percenta. „V tomto roku očakávame infláciu okolo 10 až 11 percent. Nominálny rast platov by mohol byť obdobný, hoci skôr o niečo nižší ako inflácia. Čiže aj v tomto roku Slováci zarobia reálne menej ako vlani, ale pokles bude miernejší, okolo 1 percenta,“ dodáva analytička.
Pri vyjednávaní o plate však treba byť podľa nej opatrný. „A to vzhľadom na to, že atmosféra ani nie tak v ekonomike, ako v spoločnosti môže vyvolávať isté obavy. Závisí to aj od veku zamestnanca či uchádzača o prácu, regiónu či odvetvia alebo konkrétnej profesie. Iná situácia je v Bratislave s najnižšou mierou nezamestnanosti, iná v Prešovskom kraji, kde je, naopak, najvyššia,“ dodáva E. Sadovská.
V tomto ohľade sa aj naďalej budú výraznejšie prejavovať regionálne rozdiely. Z územného hľadiska bola podľa ŠÚ SR za prvý štvrťrok tohto roka nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 676 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 023 eur v Prešovskom kraji do 1 230 eur v Trenčianskom kraji. Reálne mzdy klesli najmenej v Nitrianskom (o 2,1 percenta) a najviac v Košickom kraji (o 6,3 percenta).
Skúsenosti z praxe
Súkromné firmy pristupujú k zvyšovaniu platov zamestnancov rôzne. Čo sektor, to iné podmienky i možnosti. Prispôsobenie miezd a odmien nie je len o udržaní si zamestnanca, ale aj o pochopení jeho aktuálnej životnej situácie, ktorá so zdražovaním prišla, pridáva názor pre TREND Martina Bauerová, HR manažérka spoločnosti Business Lease Slovakia. „Ešte v polovici minulého roka sme pristúpili plošne k výnimočnému zvýšeniu miezd. K ďalšiemu sme pristúpili o pol roka, čiže na prelome rokov 2022 a 2023,“ spresnila.
Nekonečné zvyšovanie miezd ale nie je podľa nej udržateľný spôsob finančnej podpory v ťažkých časoch. „Preto sme zamestnancov podporili aj extra bonusmi práve na podporu prekonania inflácie. V priemere môžeme hovoriť o 8,5-percentnom zvýšení miezd a ďalšej podpore v podobe odmien. Ako k tejto téme pristúpime na prelome rokov 2023 a 2024, ešte zvažujeme,“ dodáva M. Baurerová.
Na vhodné pracovné podmienky a rast miezd dbajú aj obchodníci. „V roku 2023 sme už investovali do zvyšovania platov 12 miliónov eur,“ hovorí pre TREND Katarína Pšenáková, riaditeľka komunikácie Tesca na Slovensku.
„Od 1. marca 2023 sme zvýšili základné mzdy v obchodoch minimálne o 9,3 percenta. Takisto si prilepšili aj pracovníci distribučných centier, ktorým platy na základných pracovných pozíciách vzrástli minimálne o 8,3 percenta. Ďalšie financie takisto investujeme do neustáleho rozširovania benefitov,“ dodáva.
Špecifickým sektorom je doprava a poskytovanie dopravných služieb. Vysúťažené dlhodobé zmluvy, na základe ktorých dopravné spoločnosti poskytujú dopravné služby vo verejnom záujme, nezohľadňujú prudký rast inflácie, upozorňuje Peter Stach, hovorca spoločností Arriva na Slovensku.
„V súčasnosti preto žiadame objednávateľov verejnej dopravy, ktorými sú mestá a samosprávne kraje, aby využili ustanovenia o vyššej moci a dorovnali výšku platieb určenú na mzdy vodičov autobusov, ale aj ostatných zamestnancov. Nie je totiž udržateľné, aby vodičom autobusov, ktorých je veľký nedostatok v celej Európe, klesala v dôsledku inflácie ich reálna mzda,“ dodáva pre TREND P. Stach.
Budúcnosť je neistá
Napriek tomu, že inflácia postupne klesá, to, ako rýchlo v ďalších mesiacoch porastú reálne mzdy zamestnancom v rôznych podnikoch, je zatiaľ otázne. Opäť to bude sektor od sektora. „Zamestnávatelia musia reagovať na infláciu, mnohí tak aj robia, nie všetci na to majú, samozrejme, kapacity,“ ozrejmila hovorkyňa pracovného portálu Profesia Ľubica Melcerová pre RTVS.
Michal Páleník z inštitútu zamestnanosti spresnil, že vyjednávanie vyšších platov je predovšetkým úlohou zamestnancov. „Kolektívne zmluvy – sektorové alebo podnikové – by mali byť automaticky valorizované. Mali by si sadnúť odborári so zamestnávateľmi a povedať aj dopredu, že vidíme, že je vysoká inflácia, treba mzdy navýšiť. Druhá vec je, že kolektívnymi zmluvami nie je pokrytých tak veľa ľudí ako v Rakúsku či Nemecku,“ dodal M. Páleník.
Dôvodom je podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej hlavne nízka ochota zamestnancov odborovo sa organizovať, pretože základom kolektívneho vyjednávania je existencia odborov. „Časť riešení je v rukách zamestnancov, vyššie mzdy si môžu vyjednať prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. Tam, kde sú zamestnanci takto združení, sú ich mzdy o 16 až 19 percent vyššie ako tam, kde kolektívna zmluva nie je,“ spresnila M. Uhlerová pre TREND.
- Štatistici ukázali, ako sa kde hýbu platy
Pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách ako jediní v prvom kvartáli tohto roka zaznamenali podľa Štatistického úradu (ŠÚ SR) medziročný rast svojich reálnych miezd, a to o 1,7 percenta, tí však zarábali mesačne v hrubom iba 771 eur, čo bolo 58 percent priemernej mzdy za celé hospodárstvo.
Najvýraznejší prepad reálnej mzdy – o 7 až 9 percent – pocítili zamestnanci v oblasti informácií a komunikácie, v umení, zábave a rekreácii a predovšetkým vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb dokázal podľa ŠÚ SR lepšie čeliť tempu inflácie obchod, v ktorom nominálne mzdy vzrástli o 11,8 percenta na 1 266 eur. Reálny pokles platov pracovníkov v tomto odvetví dosiahol 2,9 percent.
Ďalšie dôležité správy
