Odborári opäť posilnia svoje postavenie vo firmách. Manažmenty budú musieť získať súhlas odborárov pri riešení väčšieho okruhu problémov, najmä pri prepúšťaní či zefektívňovaní chodu podnikov. Súčasne sa znížia nároky na ich „odborársku“ šikovnosť pri kolektívnom vyjednávaní. Zakážu sa totiž všetky predmety kolektívneho vyjednávania posúvajúce podmienky práce pod všeobecnú hranicu nastavenú Zákonníkom práce (ZP). Vyplýva to z novely základnej pracovnej normy, ktorú prednedávnom zverejnil minister práce Ján Richter (Smer- SD).
Navrhované zmeny vracajú odborom späť takmer všetky výhody a ich povinnú účasť pri riešení zásadnejších zmien, ako to bolo pred novelou ZP počas vlády Ivety Radičovej (SDKÚ - DS). Súčasná novela zákonníka ruší väčšinu zmien, ktoré žiadali zamestnávatelia na spružnenie trhu práce.
Vracia sa povinnosť prerokovať s odborármi všetky (aj jednotlivé a nehromadné) výpovede alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany firmy. Odborári budú manažérom hovoriť aj do pokusov nariadiť viac ako 150 hodín nadčasov za rok, či do sprísnenia noriem výkonnosti.
Informácia o členstve v odboroch bude od budúceho roka neverejná, rovnako ako napríklad na sexuálnu orientáciu sa zamestnávateľ nebude môcť spýtať pri prijímacom pohovore.
Odbory aj bez veľkej členskej základne
Ak novelu schváli vláda a prejde aj v parlamente, odbory budú môcť vznikať v podnikoch aj bez preukazovania veľkosti členskej základne. Bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS) pritom len pred rokom presadil ustanovenie, aby mohli byť v podniku zriadené odbory len ak zastupujú aspoň 30 percent zamestnancov.
J. Richter navrhuje návrat podmienok z čias prvej vlády Roberta Fica, kedy na vznik odborovej organizácie aj vo firmách so stovkami zamestnancov stačila dohoda niekoľkých pracovníkov. Manažment firmy bude potom musieť s odborármi riešiť všetky problémy, ktoré vymedzuje zákonník, či celé týždne a mesiace prerokúvať kolektívnu zmluvu.
Novela ZP bude navyše nepriamo nútiť zamestnancov, aby vstupovali do odborov a zakladali odborové organizácie, ak chcú vyriešiť niektoré zásadné okruhy pracovných podmienok. Odbory budú totiž opäť zvýhodnené voči zamestnaneckým radám. V súčasnosti sú po Mihálovej novele kompetencie zamestnaneckých rád a oborov rovnoprávne.
Isté platy a odborárske voľno
Opäť sa určí aj minimálny rozsah voľna, ktoré musia podniky odborárskym predákom vyčleniť na riešenie problémov zamestnancov. Tento čas má byť platený, akoby normálne pracovali. Podniky musia na to garantovať štyri, osem alebo šestnásť hodín mesačne v závislosti od počtu zamestnancov, ktorí sú v odboroch. Pre veľké podniky nad 100 odborárov – napríklad automobilky ako Volkswagen či PSA Peugeot Citroën – to bude musieť byť 16 hodín, čo 10 percent základného pracovného času za mesiac.
J. Mihál nechal túto problematiku na dohodu medzi odborármi a manažérmi v danom podniku bez vymedzenia minimálneho času či náhrady mzdy za tento čas.
Koniec tlaku na odborársku šikovnosť
Navrhované úpravy majú rovnako skoncovať s vytváraním tlaku na šikovnosť odborárskych predákov. Od septembra minulého roka je totiž vymedzených sedem okruhov problémov, pri ktorých je možné v kolektívnom vyjednávaní podliezť Zákonník práce, resp. dohodnúť horšie ako všeobecné podmienky. Pritom nemôže ísť o diktát zo strany vedenia firmy, ale o dohodu osvedčenú v kolektívnej zmluve alebo potvrdenú zamestnaneckou radou.
Takto je v súčasnosti napríklad možné vydebatovať v podniku dlhšiu skúšobnú lehotu ako dva mesiace, a to šesť až deväť mesiacov v prípade vedúceho zamestnanca. Podobne je možné určiť výnimku pri výpovedi zo strany firmy aj bez ponuky kratšieho pracovného úväzku na danom mieste či práce v inej podnikovej prevádzke.
Predmetom tvrdého vyjednávania v praxi môže byť aj rozsah nariadených nadčasov. K zákonným 150 hodinám je možné vyjednať ďalších 100 hodín ročne. Podobne môžu zamestnávatelia nad všeobecnú hranicu jeden mesiac nariadiť aj dlhšie prerušenie výkonu práce pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny.
V kolektívnej zmluve či dohode so zamestnaneckou radou sa dá určiť väčšie sankcionovanie pracovníka, ktorý nedodrží povinnosť pracovať počas celej výpovednej doby. Riaditeľ môže stiahnuť mzdu za celú, najviac trojmesačnú výpovednú lehotu. Všeobecný postih ZP je odobratie najviac jednomesačného zárobku.
Taktiež sa má vypustiť súčasná možnosť predlžovania skúšobnej doby napríklad o čas prekážok v práci na strane zamestnávateľa.
Odbory prehovoria do nadčasov
Odborárske posvätenie v kolektívnej zmluve alebo dohodou bude po novom potrebné aj pri realizácii zámeru šéfov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne (na obdobie dlhšie ako štyri mesiace). Toto opatrenie sa využíva v podnikoch, kde sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce – napríklad v poľnohospodárstve.
Zmeny noriem práce by od budúceho roka mali byť možné tiež až po súhlase zástupcov zamestnancov. V súčasnosti stačilo úpravy prerokovať a vstúpili do života aj bez súhlasu zamestnaneckých zástupcov. Ministerstvo práce tvrdí, že „sa tým zabráni uplatňovaniu noriem, ktorých tvorba a zmeny nie sú podložené objektívnymi skutočnosťami a ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnanca“.
Odborári alebo zástupcovia zamestnancov budú môcť viac hovoriť aj do núteného voľna v prípade, že firma z vážnych prevádzkových dôvodov – napríklad výpadku objednávok – nie je schopná dať svojím ľuďom prácu. V súčasnosti môže firma zaviesť nariadené voľno aj bez súhlasu zamestnancov, po novom sa k takémuto riešeniu bude vyžadovať súhlas odborov.
Zdroj: SITA
Foto - SITA
