Neočkovaní von z budov? Nátlak na ľudí by bol pre štát i firmy dvojsečná zbraň

Predstavte si, že ráno cestujete do práce električkou, kde sú stopercentne všetci cestujúci zaočkovaní proti covidu. Prídete do kancelárie, okrem tých zaočkovaných tam nevidíte ani nohu. Rovnako u lekárov, v službách, alebo doma. Pre niekoho ideálny svet, pre iného presný opak.

Takto to ale v reálnom živote nebude vyzerať, pokiaľ uvedený stav štát striktne nenariadi. Prípadne, ak nejde o podniky, kde majú všetci stopercentne jednotný názor, čo je skôr výnimka. Prax býva neraz iná, často oveľa názorovo oveľa farebnejšia, čo je úplne v poriadku a priam žiaduce. Potom by sa totiž dalo len veľmi ťažko hovoriť niečo o dnešnom slobodnom svete, ako sme ho poznali pred pár rokmi.  

Jednoducho, firmy si musia rozumne a s racionálnym nadhľadom nastaviť pravidlá tak, aby mohli vedľa seba bezproblémovo pracovať zaočkovaní i nezaočkovaní, aj so svojimi rozdielnymi názormi. Ide im predsa o spoločný cieľ – úspešne fungovať pod jednou strechou. A snažiť sa vyjsť z tejto neľahkej doby dôstojne. 

Ďalšia „vstupenka“ štátu

Už ste sa dali zaočkovať? Ak si myslíte, že je to príliš osobná otázka, rovnaký názor nemusí mať váš zamestnávateľ či obchodný partner, s ktorým spolupracujete. V každom prípade, legislatíva ponúka jasné stanovisko k tomu, ako sa zachovať, nech už ste v pozícii na jednej či druhej strane. Zamiešať kartami môže len vláda cez upravenú legislatívu, ktorú práve chystá.

Tá chce čoskoro v tomto smere riadne  pritvrdiť a znepríjemniť život neočkovaným.  Konkrétne pridaním ďalších povinností  a finančnými postihmi, keďže sa ráta s tým, že títo sa budú na pravidelnom pretestovaní finančne spolupodieľať.  Otázkou zostáva, komu by to naozaj prospelo, a čo tým štát skutočne reálne dosiahne.  

Za rok sa všetko kvôli pandémii obrátilo hore nohami, aj na pracoviskách. Nie je to tak dávno, čo od vás mohli zamestnávatelia pýtať potvrdenie pred vstupom na pracovisko, že ste boli na testovaní a máte negatívny výsledok. Teraz chce vláda pritvrdiť.

Nejde o žiadne „strašenie“. Na stole je vládna novela, ktorá hovorí o očkovaní a testovaní ako o podmienkach pre prípadný vstup do reštaurácií či podnikov. Skutočnou cestou z pandémie má byť podľa nej očkovanie.

Rezort zdravotníctva na čele s ministrom Vladimírom Lengvarským doručil koncom júna vláde na schválenie návrh novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore verejného zdravia. Ten by mal byť akousi ďalšou „priepustkou“ ku slobode, po atómovej bombe vo forme antigénového testovania, ktorú pred pol rokom obhajoval súčasný minister financií Igor Matovič.

Návrh sa dostal do parlamentu, avšak následne ho Boris Kollár, predseda strany Sme rodina zablokoval. Odôvodnil to tým, že nechce takto ďalej polarizovať spoločnosť a rokovanie o ňom sa preložilo na 22. júla tohto roka. Ostatní koaliční partneri návrh podporovali.

V novele zákona sa totiž uvádza dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení len pre tých, ktorí majú potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o prekonaní ochorenia, alebo potvrdenie o negatívom výsledku testu. Inak povedané – výhody pre jedných, výrazné sťaženie podmienok pre ostatných. 

Žiadne dáta povinne, len dobrovoľne

Súčasná legislatíva neumožňuje firmám priamo zisťovať, či ste alebo nie ste očkovaní. Ako pre TREND prezrádza Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie Havel  & Partners,  povinnosť preukazovať sa negatívnym testom, a aj oprávnenie zamestnávateľa ho vyžadovať, vyplývala priamo z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR).

„Pri očkovaní je situácia iná. Zamestnávateľovi momentálne nie je zákonom a ani vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva výslovne zverená právomoc vyžadovať detaily o očkovaní od zamestnancov, či obchodných partnerov,“ dodáva O. Majer.

Nakoľko v súčasnosti je očkovanie proti ochoreniu covide nepovinné, zamestnávateľ nemá právo priamo zisťovať, či sú jeho zamestnanci alebo obchodní partneri zaočkovaní alebo nie. Takýto názor má tiež Denisa Nevická, odborníčka na pracovné a antidiskriminačné právo z Katedry pracovného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Rovnako v súčasnosti nie je podmienený ani vstup na pracovisko či do interiérov očkovaním. „Zamestnanci môžu túto informáciu poskytnúť zamestnávateľovi z vlastnej iniciatívy. Ten ich môže pozitívne motivovať k očkovaniu, čím získa aj informácie o ich zaočkovanosti, respektíve nezaočkovanosti,“ poznamenáva  D. Nevická.

Pozor si treba dať najmä na riziko diskriminácie na pracoviskách. Zamestnávateľ sa môže podľa O. Majera vystaviť riziku porušenia svojich zákonných povinností, pokiaľ by zvýhodňoval očkovaných zamestnancov pred nezaočkovanými. „Teoreticky ale môže dôjsť k pozitívnej motivácii zamestnancov, no nesmie dôjsť k porušeniu ich práv na rovné zaobchádzanie, a teda k diskriminácii,“ spresňuje.

Lepšie motivovať, ako trestať

Neexistuje žiadne všeobecné nariadenie, smernica, odporúčanie, ani zákon, ktorý by niekomu ukladal povinnosť byť očkovaný.  Ivan Zizič, generálny riaditeľ spoločnosti Elanor Slovakia podotýka, že štát nevyžaduje a neprikazuje zamestnávateľovi zisťovať takéto údaje. Ani nemá k databanke údajov prístup, nakoľko nimi disponujú len zdravotnícke orgány. „Tým pádom sa očkovanie aktuálne nachádza v báze odporúčania,“ dodáva I. Zizič.

Firmy si v praxi doteraz spravidla zvolili cestu motivácie, aby sa k daným dátam dostali. Mnohé z nich poskytujú zaočkovaným rôzne benefity a ponúkajú očkovanie priamo vo firme nielen pre zamestnancov, ale aj pre ich rodinných príslušníkov, poznamenáva pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

V súlade s pravidlami ochrany osobných údajov GDPR, zamestnávateľ podľa neho nemôže od svojho zamestnanca žiadať informáciu, či je zaočkovaný alebo nie. „Delenie zamestnancov na dve skupiny preto ani neprichádza do úvahy. Samozrejme, každá firma si želá, aby mala zaočkovaných čo najviac pracovníkov, nútiť však nikoho nemôže. Prevádzky budú pokračovať v režime prísnych hygienických opatrení bez ohľadu na podiel zaočkovaných,“ objasňuje A. Lacz.

Prípadné nedorozumenia v praxi zatiaľ nespozoroval Jaroslav Juriga, riaditeľ Slovenskej živnostenskej komory. „Očakávame preto zo strany štátu jasné pravidlá používania rúšok, obmedzenia pre nezaočkovaných a nastavenie systému pravidelného a dostupného testovania.“

Firmy postupujú radšej obozretne

Ako to prebieha v praxi? Dotazované firmy si takéto otázky riešia interne, spravidla nechcú s nimi ísť až na výnimky na verejnosť. Patent na to, ako to správne nastaviť, zrejme totiž nemá nikto.

Napríklad vo väčšine závodov spoločnosti TAURIS už dosiahli odporúčanú kolektívnu imunitu začiatkom júna. „Najviac zaočkovaných, viac ako 95 percent, máme v závode v Spišskej Novej Vsi. Kolektívna imunita v Mojmírovciach dosiahla viac ako 82 percent, v prípade závodu RYBA Košice sa počet zaočkovaných blíži k 60 percentám,“ hodnotí Richard Duda, generálny riaditeľ Tauris Group.

V niektorých krajinách je však možné vidieť radikálnejšie prístupy k povinnému očkovaniu proti covidu. Južné Tirolsko, malá talianska provincia na hraniciach s Rakúskom, pred pár dňami odvolala z práce cez sto zdravotníkov, ktorí to odmietli. Hrozí im nariadené neplatené voľno.

Úrady v ruskej metropole Moskva a okolitej oblasti v júni vyhlásili očkovanie za povinné pre ľudí pracujúcich v maloobchode, školstve, oblasti zdravotnej starostlivosti i vo verejnej doprave. Ak to odmietnu, nebudú im vyplácať mzdu. Aj vláda v Saudskej Arábii oznámila, že v súkromnom i verejnom sektore budú môcť pracovať len zaočkovaní, uviedla agentúra ČTK.

Viacerí odborníci tiež poukazujú na to, že covid vakcíny napríklad nedokážu zabrániť infekcii a jej prenosu, ale len vážnemu priebehu ochorenia. Mnohí Slováci sa preto zaujímajú o to, či je v našej legislatíve vôbec priestor na prípadný takýto krok. Vyložene to závisí len od postoja súčasnej vlády a jej priorít.  

Podľa O. Majera povinnosť očkovať sa voči koronavírusu v legislatíve zakotvená nie je. „Legislatíva už ale pozná napríklad povinné očkovanie detí v predškolskom veku. Priestor na jej zavedenie sa ale môže vytvoriť úpravou tých predpisov, ktoré sa na konkrétny vzťah vzťahujú,“ objasňuje partner advokátskej kancelárie Havel  & Partners.

Prikázať či neprikazovať?

Aktuálne nie je možné prikázať povinné očkovanie až na výnimky, ktoré spadajú pod vyhlásenie hlavného hygienika, myslí si I. Zizič. 

„V tejto sfére si vieme predstaviť, že by jednoznačne do tejto kategórie spadli zdravotníci a osoby, ktoré sú pravidelne a aktívne v kontakte s nákazou. Zároveň i zamestnanci, ktorí s ňou prichádzajú cielene do styku, prípadne i v silových zložkách. Aj podniky kritickej infraštruktúry by boli podľa môjho názoru diskutovateľné.“

Ostatní bežní zamestnanci štátu a verejnej správy sa podľa neho skôr nachádzajú aktuálne na rovnakej hranici, ako všetci bežní zamestnanci v súkromnej sfére. „Osobne si myslím, že Slovensko sa nestane pre tentokrát jednorožcom v ceste k povinnosti byť zaočkovaný v rámci celého sveta,“ potvrdzuje I. Zizič.

Badať tu však snahy pri zvýhodňovaní zaočkovaných na úkor nezaočkovaných. „Čiže v tomto smere si myslím, že buď na to zatlačia súkromné medzinárodné korporácie a štáty budú nasledovať, alebo vznikne nejaký medzinárodný konsenzus a situácia sa vyrieši sama,“ podotýka I. Zizič pre TREND.