Zostali bez dohody. A možno k nej ani nedospejú. Zamestnávatelia a odborári už pár týždňov rokujú o novej výške minimálnej mzdy na rok 2024, pokračovať ešte môžu do 31. augusta. V súčasnosti je minimálna mesačná mzda 700 eur v hrubom. Ak sa sociálni partneri dovtedy nedohodnú na jej novej výške na rok 2024, tá sa určí automaticky v rámci takzvaného automatu ako 57 percent priemernej mzdy. Priemerná mzda na Slovensku zistená za rok 2022 bola 1 304 eur.
Ak teda k dohode nedôjde, po novom sa minimálna mzda zvýši zo 700 na 744 eur, čiže bude o 44 eur v hrubom vyššia ako v tomto roku. „Minimálku“ poberajú približne štyri percentá zamestnancov, teda asi 217-tisíc pracujúcich ľudí. Problémom sú podľa odborníka na dane, mzdy a odvody Jozefa Mihála príplatky za prácu a ich naviazanie na výšku minimálnej mzdy od júla tohto roka.
Ako uvádza na svojej sociálnej sieti, to spôsobuje časti zamestnávateľov výrazné zvýšenie mzdových nákladov. Preto z ich strany prichádza pochopiteľný tlak na jej pomalší rast.
Mzdy rastú, produktivita zaostáva
Aktuálnu debatu o minimálnej mzde je potrebné dať do kontextu. Na Slovensku sme od roku 2014 zažívali rýchly nárast minimálnej mzdy. Rástla výrazne rýchlejšie ako produktivita práce a priemerná mzda, prezrádza pre TREND Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
„Zavedenie automatu u nás zabetónovalo túto vysokú minimálnu mzdu. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom minimálnej mzdy na priemernej mzde v krajinách EÚ,“ dodáva pre TREND.
Avšak zároveň sme podľa neho krajinou extrémne nevhodnou pre vysokú minimálnu mzdu. Zdôvodňuje aj prečo. „Máme vysoké regionálne rozdiely a zároveň mnoho ekonomicky zaostávajúcich okresov. Kombinácia týchto dvoch faktorov spôsobuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku prináša negatívne javy v podobe zániku pracovných miest alebo v bránení vzniku nových v chudobnejších okresoch,“ spresňuje analytik INESS.
Výsledkom podľa neho je, že aj napriek tomu, že priemerná miera nezamestnanosti na Slovensku klesá, stále máme okresy ako Rimavská Sobota, Lučenec alebo Poltár, kde je množstvo ľudí bez práce a chýbajú tam pracovné miesta. Teda opačná situácia než je na západe a severe Slovenska.
Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR na začiatku júla minulého roka publikoval štúdiu k tejto téme. Vyčíslil, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent v rokoch 2010 až 2018 znamenalo, že 14-tisíc zamestnancov prišlo o prácu. V danom období vzrástla minimálna mzda celkovo o 56 percent.
Na druhej strane, aktuálne je tiež otázne, či zvýšenie minimálnej mzdy aspoň čiastočne dorovná vysokú infláciu. V júni 2023 sa celkový rast cien tovarov a služieb spomalil podľa Štatistického úradu SR na 10,8 percenta. Pod úrovňou 11 percent bola inflácia na Slovensku naposledy v marci 2022. Aj napriek neprehliadnuteľnému spomaleniu inflácie oproti predchádzajúcim mesiacom ide aj naďalej o pomerne vysokú úroveň, jednu z najvyšších v EÚ.
Firmám rastú náklady
Faktom je, že názory odborárov a zamestnávateľov sa v prípade výšky minimálnej mzdy výrazne líšia. Ako hovorí pre TREND Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, informáciu o tom, že k dohode zatiaľ nedošlo, oficiálne oznámili aj ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny SR Soni Gaborčákovej.
„Podľa Zákona o minimálnej mzde máme ako sociálni partneri možnosť rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, kde sa budeme snažiť zákonom stanovený priestor ešte využiť na prípadný kompromis,“ spresňuje pre TREND hovorkyňa.
„Sme toho názoru, že pri navrhovaní minimálnej mzdy treba brať do úvahy reálne možnosti všetkých zamestnávateľov. A to tak, aby bola zvládnuteľná pre firmy nielen na západnom Slovensku, ale aj na východnom, ktorý sa radí k problémovejším regiónom a tie môžu, prirodzene, horšie znášať zvyšovanie nákladov,“ podotýka M. Filová. Veľkým problémom je pre zamestnávateľov aj zvýšenie príplatkov za prácu od júla 2023, ktoré sú po novom naviazané na minimálnu mzdu.
„K schváleniu novely došlo bez akejkoľvek odbornej diskusie, napriek zásadnému nesúhlasu všetkých zamestnávateľských tripartitných organizácií a bez relevantného posúdenia vplyvov na podnikateľské prostredie,“ podotýka M. Filová.
Dôsledkom je podľa nej šetrenie, napríklad rušenie plánovaných investícií, obmedzenie benefitov, ale, prirodzene, aj škrtanie personálnych nákladov. Pokiaľ už k zvýšeniu príplatkov došlo, mali byť rovno oslobodené od daní a odvodov na strane zamestnávateľov i zamestnancov, myslí si. „Žiaľ, poslanci prijali verziu, na ktorej najviac profituje štát,“ spresňuje hovorkyňa AZZZ SR.
Odborári žiadajú viac
Zástupcovia zamestnancov dlhodobo presadzujú, aby bol výpočet minimálnej mzdy oproti minulosti nastavený viac v ich prospech. Ako pre TREND objasňuje Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, tiež využijú až do konca augusta možnosť rokovať o výške minimálnej mzdy na tripartitnej úrovni.
„Naša požiadavka je vrátiť zákonný automat na určenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Takisto napraviť deformáciu stupňov náročnosti práce a minimálnej mzdy, upravených v Zákonníku práce do stavu z roku 2020,“ dodáva.
Legislatívne zásahy vtedajšieho ministra práce Milana Krajniaka podľa nej poškodili zamestnancov. Pri výške príplatkov za prácu si odborári vedia predstaviť nastaviť ich aj na iný ekonomický ukazovateľ ako minimálnu mzdu, napríklad na priemernú hodinovú mzdu zamestnanca.
Jednou z vážnych príčin nízkych príjmov na Slovensku je podľa prezidentky KOZ SR charakter ekonomického modelu, ktorý bol dekády postavený na lacnej pracovnej sile, vysokom objeme odpracovaných hodín, nízkej miere inovácií a odkázanosti na priame zahraničné investície. „Tento model sa už vyčerpal. Riešenia musia vychádzať z nového rastového modelu, postavenom na inováciách, investíciách do nových technológií, vzdelávaní, výskume a vývoji, teda vyššej pridanej hodnote a produktivite práce,“ dodáva pre TREND.
Časť vhodných riešení je aj v rukách zamestnancov, a to prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. „Tam, kde sú zamestnanci združení v odboroch, kolektívne vyjednávajú mzdy v priemere o 16 až 19 percent vyššie ako tam, kde takáto zmluva nie,“ podotýka M. Uhlerová. Na Slovensku predstavuje pokrytie kolektívnymi zmluvami zhruba 25 percent.
- Agropotravinári ušetria na odvodoch za zamestnancov
Schválená poslanecká novela zákona o sociálnom poistení prináša zmenu, týkajúcu sa odpustenia časti odvodov do fondov sociálneho poistenia, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca.
Týka sa podnikov z oblasti poľnohospodárstva a potravinárskej výroby, ktorým sa odpustí časť odvodov za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024. Celkovo sa v danom období znížia náklady tejto časti zamestnávateľov v potravinárstve o 24,15 percenta vymeriavacieho základu každého dotknutého zamestnanca, maximálne však do výšky vymeriavacieho základu na úrovni 700 eur mesačne.
Ten sa teda na jedného zamestnanca môže znížiť až o 169,05 eura, a odvody platené zamestnávateľom sa tak zredukujú mesačne o niekoľko desiatok eur na jedného zamestnanca.
Prameň: Podnikajte.sk
Ďalšie dôležité správy
