Matovič láme sľuby, tvrdá otočka pri daniach i odvodoch. Slováci sa ocitli v plíživej pasci

Kým vysoká inflácia sťažuje život mnohým Slovákom, ten, kto si môže obrazne povedané mädliť ruky, je štát. Ten aj vďaka nej rekordne zarába a plní štátnu kasu. Ministerstvo financií (MF) na čele s Igorom Matovičom pritom nemusí robiť žiadne reformné kroky. Navyše tie, ktoré avizoval ešte vlani, by priniesli podľa odborníkov viac škody ako osohu.

Štatistiky hovoria jasne. Štátny rozpočet podľa MF dosiahol ku koncu júla tohto roku schodok vo výške 1,289 mld. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 1,357 miliardy eur, čo je o 15 percent viac.

Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,439 miliardy eur, čo bolo zvýšenie o 19 percent. Rástli najmä pri dani z pridanej hodnoty (728 mil. eur), pri dani z príjmov právnických osôb (565 mil. eur), pri spotrebných daniach (123 mil. eur). Naopak, pri dani z príjmov fyzických osôb medziročne poklesli (33 mil. eur).

Najnovšie Matovičov rezort v pondelok avizoval, že deficit rozpočtu by mal ku koncu roka 2022 dosiahnuť 5,2 miliardy eur, teda 4,9 percenta hrubého domáceho produktu.

Aj z týchto faktov je zrejmé, prečo sa vláda „nehrnie“ do zníženia DPH, ani do zníženia spotrebných daní, napriek tomu, že k tomu pristúpili vo viacerých štátoch EÚ. Z pohľadu rezortu financií to všetko má len krátkodobý efekt a lepšie je nerobiť „nič“. Skryté zdaňovanie však štátu prináša stále viac financií a bežným daňovníkom zase stále menej. A to je vážny problém.

Ticho a nenápadne zdaňovať viac

V časoch vysokej inflácie znižuje takzvaná studená progresia, nazývaná aj tiché zdanenie, reálne príjmy ľudí. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR miera inflácie na Slovensku dosahuje 13,2 percenta. Krajine hrozí prvýkrát po mnohých rokoch pokles reálnych miezd, a to dokonca dva roky po sebe – podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) tento rok o 3,8 percenta a budúci rok o 1,1 percenta. Parametre daňového systému teda nestíhajú za rastom platov a cien.

„Ak sa výška nezdaniteľného minima a daňové pásma pravidelne nezvyšujú, pracujúci sa postupne presúvajú do vyšších daňových pásiem a ich reálna daňová záťaž plíživo rastie,“ uvádza ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý. Slováci na jednej strane platia viac za ceny v obchodoch, na druhej strane im ešte štát takto potichu zvyšuje dane.

„Problém má iba dve riešenia. Prvým je zníženie miery inflácie, čo je najmä úlohou centrálnych bánk, alebo treba upraviť parametre daňového systému tak, aby daňová záťaž pracujúcich nerástla, ale aby naopak klesala,“ spresnil T. Meravý.

Tiché zdanenie sa dotýka práve nízkopríjmových zamestnancov. Vzhľadom na vysoký rast cien a zhoršovanie ich životných podmienok by určite dávalo zmysel, ak by štát za rok 2022 nastavil jednorazovo vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane, napríklad vo výške 12-násobku minimálnej mzdy.

„Takéto opatrenie by adresne pomohlo ľuďom s nízkymi príjmami. Myslím si, že v situácii, v akej je dnes štát po období pandémie s výrazne vyšším štátnym dlhom, sú kľúčové takéto kroky, ktoré cielene pomáhajú,“ poznamenáva Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.  Problémom sú aj ďalšie chystané novinky, ktoré nastanú čoskoro pri daniach a odvodoch.  TREND zisťoval viac.