Spoločné obedy zamestnancov sú účinným spôsobom, ako zvýšiť výkonnosť pracovného kolektívu. Skupinová konzumácia jedla je omnoho intímnejší akt ako napríklad spoločné pozeranie sa na tabuľky v Exceli, vysvetľuje Kevin Kniffin, autor výskumu, ktorý sa zaoberal touto témou.

„Z hľadiska evolúcie má spoločné jedenie dlhú, pôvodnú tradíciu ako istý druh spoločenského lepidla,“ hovorí K. Kniffin pre oficiálnu stránku Cornell University. Táto tradícia sa napokon dostala aj na pracoviská.

V rámci 15-mesačného testovania vyspovedali autori výskumu takmer 400 vedúcich požiarnych jednotiek, ktorí mali porovnať výkon svojho súčasného tímu s výkonom hasičských zborov, v ktorých slúžili kedysi.

Okrem iných nechýbali ani otázky, ktoré sa týkali toho, ako často sa tím stretáva počas pracovného týždňa pri spoločnom stole a obede. Zistilo sa, že jednotky, ktoré spolu jedávali najčastejšie, získali lepšie hodnotenie. Naopak, jednotky so sporadickým zvykom zdieľať obedy si vyslúžili nižšie hodnotenie.

Ideálne zadarmo a v super kvalite

Niektorí z opýtaných hasičov zastávali názor, že skupinové obedovanie je základným prvkom pre udržanie efektívneho tímu a že fungujú skôr ako rodina než formálny pracovný tím. Výsledky sa premietnu do pracovného výkonu a zároveň môžu ovplyvniť aj úspech celej firmy.

Ak chce firma nalákať zamestnancov do spoločnej jedálne za účelom pozdvihnúť produktivitu, vzorom môže byť spoločnosť Google – tá ponúka kvalitnú a pestrú stravu neobmedzene, nonstop a zadarmo.

S použitím takéhoto prístupu si firma zvyšuje pravdepodobnosť, že zamestnanci zostanú na spoločnom obede na území firmy a zároveň sa eliminuje čas strávený tranzitom na obed do iných externých zariadení, vysvetľuje portál Harvard Business Review.

Jedinou nevýhodou tohto systému je, že 99 percent firiem naň nemá peniaze, respektíve ide o príliš astronomickú investíciu. Väčšinou sa tak firemné stravovanie rieši internou závodnou kuchyňou, ktorá však nie každému zo zdravotných či iných dôvodov vyhovuje. Stravovanie často zostáva aj v rukách lokálnych cateringových služieb. A v prípade väčšiny slovenských firiem zamestnanci dostanú stravné lístky, ktoré ľudia môžu minúť aj na bežné nákupy - otázka stravovania s kolegami ostáva na samotnom tíme.  

Ako menej nákladné riešenie môže poslúžiť vytvorenie dostatočne veľkej kuchynky v kanceláriách, kde majú zamestnanci možnosť si pripravovať vlastné jedlá, prípadne tepelne dokončiť obedy z domu. Opäť vzniká v kolektíve vyššia šanca, že obedy budú spoločné.

Spoločenský nátlak

Samozrejme, ak je pracovná socializácia vynútená internými pravidlami, žiadaný efekt sa nemusí dostaviť. Hoci sú spoločné obedy dobrým spôsobom, ako upevniť pracovnú skupinu, nesmie ísť o strojenú záležitosť, naznačuje štúdia z kanadskej University of Toronto.

Zásadným predpokladom je, že zamestnanec sa zúčastňuje obeda dobrovoľne a má pocit voľby, ako so svojou prestávkou naloží. Niektorí ľudia sa na hodinu trvajúcom obede s kolegami dokážu skvelo odreagovať, iní však môžu pociťovať spoločenský nátlak, ktorý si zamestnanec môže vykladať ako ďalšiu pracovnú povinnosť, upozorňuje portál Today Money.

Rovnako negatívnym javom pri spoločných obedoch je aj skupinkovanie, keď za spoločný stôl zasadajú stále tí istí členovia bez možnosti pripustiť aj ostatných kolegov. Takáto skupinka sa pracovne odpája od zvyšku firmy, čo spolupráci neprospieva.

Výhody spoločného zdieľania obedov však prevyšujú nevýhody, zdôrazňuje Harvard Business Review. Architekti a dizajnéri kancelárií podporujú myšlienku, že vo firmách by sa mali vytvárať takzvané kolízne priestory, v ktorých sa zamestnanci stretávajú a ktoré tak pomáhajú rozvíjať spoluprácu.