Kto reálne zaplatí sociálny balíček?

Takúto novinku oznámil poslanec za Smer Erik Tomáš. Zo dňa na deň sa z neho stal odborník na mzdy a pracovné právo. Chystá sa predložiť k novele Zákonníka práce pozmeňujúci návrh. Je reálne, že v parlamente sa ešte objavia na poslednú chvíľu ďalší naslovovzatí odborníci.

Logika bez logiky

Podľa E. Tomáša je logické a správne, ak štát ukladá takúto povinnosť súkromným spoločnostiam, aby sa rovnako tak postaral aj o svojich zamestnancov a zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe. Vyššie príplatky, o ktorých bude rokovať parlament v druhom čítaní už na najbližšej schôdzi, ktorá začína na budúci utorok, by sa tak mali okrem iného týkať aj zdravotných sestier či zamestnancov domovov sociálnych služieb.

Tak toto má logiku. Všetko ostatné je však už bez logiky.

Vláda zostavila na rok 2018 rozsiahly sociálny balíček. Okrem vyššej minimálnej mzdy, 13. a 14. platov sa stanú realitou aj vyššie príplatky za prácu. Problém je však v tom, že plány vlády majú kompletne zafinancovať zamestnávatelia.

Ak prejdú návrhy na zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez sviatok a víkend, niektorým zamestnávateľom sa môžu náklady na cenu práce zdvihnúť aj o 10 percent. V cestovnom ruchu to môže byť ešte viac, keďže ten stojí najmä na ľuďoch a cena práce sa tu podieľa na celkových nákladoch 40 až 45 percentami. Firmy v cestovnom ruchu zamestnávajú pritom vyše 160-tisíc ľudí.

Ešte viac to však pocítia malé firmy, kde je vysoký podiel práce v noci a cez víkend a najmä nízkokvalifikovaní zamestnanci vo firmách v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Ak vláda chce presadiť takéto zásadné opatrenia, mala by mať spočítané, ako to firmy zasiahne. Výpočty by malo mať prinajmenšom ministerstvo financií, keďže stráži náš deficit. Výpočty však neexistujú. A