Křetínský: Je neuveriteľné, ako zle sa v súvislosti s koronavírusom pracuje s číslami

Ešte späť k Taliansku, expozícia EPH je tam veľmi významná. Ako to tam teraz vaše podniky zvládajú a ako to vidíte do budúcnosti?

Pokiaľ ide o energetiku, tá je krízou tiež zasiahnutá, ale rozhodne nie je najviac postihnutým sektorom. Infraštruktúra ešte menej. Výroba energie je postihnutá krízou cien komodít aj poklesom dopytu, napriek tomu to nie je fatálne. Čo sa týka EPH a energetického sektora v Taliansku, z ekonomického pohľadu nervózny nie som. Z ľudského hľadiska s Talianskom naozaj cítim súcit.

V ďalších odboroch, v ktorých sme, vidím najväčšie dosahy zatiaľ asi na médiá. To pre nás nie je hlavná ekonomická aktivita, ale médiá sú v zložitej situácii, najmä tlač. Všetky médiá musia fungovať, dokonca v ťažších podmienkach, tlači však navyše vypadli nielen príjmy z inzercie, ale sú veľké obmedzenia v distribučnej sieti, ktoré majú vplyv na predajnosť tlačených verzií, takže dostávajú negatívny zásah z dvoch strán.

Naopak dobre funguje napríklad e-commerce. Som rád, že sa našim firmám darí zvyšovať kapacity a poskytovať služby, ktoré sú teraz pre české domácnosti zásadné.

Do doby pandémie silnel politický prúd ekologického a klimatického aktivizmu a vyzeralo to, že sa mu biznis bude musieť radikálne podriadiť. Myslíte, že sa v súvislosti s nepochybným poklesom ekonomiky niektoré už schválené opatrenia zmiernia?

Myslím, že by nebolo správne zrazu úplne ustupovať z tém, ktoré boli prioritou politikov mnohých krajín. Čo dáva zmysel, je prehodnotiť jednotlivé opatrenia. Za seba musím povedať, že aj keby som bol prvým bojovníkom proti klimatickým zmenám, nevolil by som opatrenia, ktorá boli schválená.

Nesporne v európskej regulácii existuje rad bodov, kde môžeme pomôcť ekonomike bez toho, aby sme ubližovali ambíciám v oblasti CO2. V Európe sme najviac zvyšovali náklady života strednej triedy, aj keď to nebolo vidieť – prostredníctvom rastu ceny niektorých komodít, treba elektrickej energie, ale nielen tej. Pritom to z hľadiska dosahovania energetických cieľov ani nebolo potrebné. Takže verím, že tá debata teraz možno prebehne racionálnejšie.

Takže napríklad predĺženie lehôt odstávok uhoľných elektrární by mohlo byť reálne?

Podstata problému je, že politika sa sústredila na obmedzovanie emisií v Európe. To zmätenie čísel je bohužiaľ podobný príbeh – v inom garde – ako u koronavírusu. Viac ako deväťdesiat percent emisií na Zemi nie je spôsobené človekom vo forme spaľovania, ale významnú časť týchto deväťdesiatich percent môže človek ovplyvňovať. Napríklad to, ako sa pracuje v poľnohospodárstve, má väčší vplyv ako celá doprava.

Obrovský vplyv má deforestácie, lesné požiare. To však európska politika neriešila buď vôbec, alebo čiastkami rádovo v desiatkach miliónov eur v prípade Amazónie. Sústredili sme sa na oblasť emisií a tam sú už čísla presné. V prípade emisií CO2 vytvorených spaľovaním ich vzniká deväť percent v Európe. Na to, aby sme riešili týchto deväť percent – deväť percent z desiatich percent, teda menej ako jedno percento – išli záchranné balíky v hodnote biliónov eur. Toto percento s klimatickými zmenami neurobí nič. A jediný argument je, že musíme ísť ostatným príkladom. Bola to politika divných gest.

Daniel Křetinský, EPH Zdroj: Maňo Štrauch

Ako konkrétne by to teda malo vyzerať?

Malo sa povedať: sú tu také peniaze a za ne chceme ušetriť čo najviac emisií. Keby sme to urobili, nebudeme naháňať Volkswagen, že jeho diesel má o 0,1 emisie CO2 menej alebo viac, ale budeme riešiť, že v prevádzke sú dvadsať, tridsať či štyridsať rokov staré autá, ktoré majú mnohonásobné emisie CO2 a v obrovských násobkoch emisie pevných častíc a ďalších splodín a priamo do tváre vám fúkajú rakovinu. To je realita aj v Českej republike, kde je priemerný vek vozového parku pätnásť rokov.

Podobne v energetike. V Európe budeme zatvárať elektrárne s účinnosťou 44 alebo 45 percent, prepustíme ľudí, budeme mať drahšie elektrinu, namiesto toho, aby sme investovali do modernizácie elektrární v krajinách, kde bežia staré uhoľné elektrárne s účinnosťou dvadsať percent a kde spôsobujú lokálnu ekologickú katastrofu, pretože tam je ťažký smog. Pritom mohla byť práca pre európsky priemysel a Európa ešte mohla exportovať technologický štandard a vlastniť ostatné aktíva v zahraničí.

Znižovať emisie CO2 by sme teda mohli oveľa racionálnejšie, ak by sme konali globálne. Pre predstavu: európske emisie CO2 klesajú v posledných rokoch rádovo o 50 až 160 miliónov ton, zatiaľ čo zvyšok sveta rastie medzi stovkami miliónov a miliardou ton, teda vo veľkých násobkoch. Navyše v EÚ tlačí pokles emisií regulácia, ktorá zdražuje elektrinu, zatiaľ čo zvyšok sveta sa medzi uhlím a plynom rozhoduje čisto ekonomicky a znižuje tak cenu elektriny. Relatívne menší globálny rast emisií CO2 za rok 2019 máme len preto, že bol extrémne lacný plyn. Z toho je asi jasné, že šetrením iba európskych emisií toho v boji proti globálnemu otepľovaniu príliš nezmôžeme.

Vidíte nejaké biznisové príležitosti, ktoré zo súčasnej situácie vyplývajú? Čo budú nadchádzajúce trendy?

Nová situácia vždy prináša nové možnosti. Určite sa ukáže, že niektoré veci vieme urobiť efektívnejšie. Vo všeobecnosti nesporne platí, že budú investori, ktorí budú vedieť robiť správne rozhodnutia v správny čas a ako pri každej kríze sa trh zmení. Niekto významne oslabne, iný posilní. Rad firiem zvýši v tejto situácii svoju efektivitu. V niektorých smeroch sa môže zmeniť naše spotrebiteľské a nákupné správanie. Zrejme sa zvýši podiel e-commerce, ktorý súčasne zlepší svoje služby. Prinesie to poučenie a nové modely fungovania niektorých služieb. Ale aby bolo jasné: radosť z krízy nemám, tým menej, že umierajú ľudia.

Musíte nejako zásadne meniť stratégiu skupiny?

Považoval by som za vysoko neprofesionálne, keby sme ju nemenili. Vo chvíli, keď sa mení vonkajšie prostredie, musíte reagovať.

EPH aj vaše ostatné aktivity od minulej finančnej krízy vyrástli. Vybudovali ste skupinu, giganta, ktorý má európsku váhu. Ste dobre vybavení na to vyjsť aj z tejto krízy ako víťazi? A kam pôjdete ďalej?

Snažíme sa využiť to, že máme dobrú finančnú kondíciu aj situáciu v oblasti likvidity a sme silná firma. Kríza sa v našom hospodárení premietne mierne negatívne, avšak menej ako u drvivej väčšiny ostatných. Čo sa týka ďalšieho rastu, môžem avizovať, že sme mali pripravené jedno oznámenie týkajúce sa usporiadanie našej skupiny a jej stratégie, ktoré by už bolo vydané, keby neprišla kríza.

Platí, že EPH je naďalej energetickou firmou, ale je evidentné, že investujeme aj do iných oblastí. Tento trend bude pokračovať. Takže my, rovnaká skupina osôb v trochu inom usporiadaní, budeme investovať viac mimo energetiku. Energetika je i naďalej náš kľúčový odbor, ale príležitosti pre atraktívny rast sú obmedzenejšie.

Budete sa pohybovať v európskom rámci alebo hodláte zamieriť aj inam?

Naším základom je rozhodne Európa. Pri našej veľkosti – a už to je súčasťou nášho uvažovania – by som považoval za vysoko racionálne, aby sme mali nejakú materiálnu aktivitu ešte v Spojených štátoch, ale neviem, či sa to podarí.

Môže súčasná situácia negatívne dopadnúť na Európsku úniu? Štáty sa izolujú, ozýva sa občas kritika, že EÚ nezasiahla správne.

Z tohto hľadiska riziko oslabenia európskej integrácie nevidím, nie sú na to dôvody a bolo by to nešťastné. Európska únia teraz ani masívne konať nemôže. Súčasný problém sa rieši na úrovni národného štátu. Ale dúfam, že to povedie k tomu, aby Európska únia bola menej ideologická a viac pragmatická, tento tlak kríza, myslím, prinesie. Bude, samozrejme, záležať aj na tom, či v terajšej kríze zabudneme na európsku a medzinárodnú solidaritu. Ak budeme mať napríklad fóbiu z Talianov, môže to európskym projektom otriasť a mohlo by to mať vplyv na vzťahy medzi národmi. Aby sme sa báli podať Talianovi ruku, to by som sa strašne hanbil.