Vláda prijala opatrenia rýchlo, preto v Česku nedošlo k vývoju ako v Taliansku. Získali sme čas na zásobovanie, nemocnice sa môžu lepšie pripraviť. „Tie striktné opatrenia však majú zmysel len určitú dobu. Ak by sme sa všetci držali v izolácii tri alebo štyri mesiace, riskujeme, že epidémia príde neskôr s rovnakou silou. Spôsobili by sme ekonomickú krízu a nevyriešili problém,“ vysvetľuje. Nákaza zmení veľa vecí, príde ekonomický prepad. „Niektoré debaty – napríklad o energetike – by sa mohli začať viesť racionálnejšie,“ hovorí.
Povedali ste, že ste boli pozitívne testovaný na COVID-19. Prečo ste test podstúpili?
Testovaný som bol pre podozrenie na prítomnosť koronavírusu vo svojom okolí. Všetci, s ktorými som podstúpil testy, mali negatívny výsledok vrátane jediného človeka, od ktorého som to mohol priamo dostať. Ja som bol testovaný pozitívne. To bolo v stredu 12. marca. Od tej doby som v izolácii. Nemal som žiadny z príznakov, ktoré by mi umožnili poznať, že som nakazený, žiadna teplota ani kašeľ, len ľahká nádcha, normálne som pracoval. Musel som si tie veci spätne interpretovať.
Čo ste prežívali, keď ste to zistili?
Ovládla ma šialená panika, že som nakazil veľmi veľa ľudí. Zavolal som všetkým, s ktorými som sa stretol – u nás i v zahraničí. Mnohí sa nechali otestovať, celkom 27 osôb. A všetci boli negatívni. Vrátane rodiny, masérky, zubnej hygieničky aj spolupracovníkov vo firme, ktorí pre to museli byť štrnásť dní v karanténe. Potom však prevládlo obrovské prekvapenie, aký priebeh môže choroba COVID-19 tiež mať. Na základe čísiel, ktoré som potom študoval, mám na problém koronavírusu celkom odlišný pohľad, než je ten, ktorý momentálne prevláda.
Denne sa objavujú štatistiky, ako pribúdajú chorí. Ako ich čítate vy?
Je úplne evidentné a považujem to za neuveriteľné, ako zle sa pracuje s číslami. Netýka sa to len Českej republiky. Vezmime si najviac postihnutú krajinu – Taliansku, kde bohužiaľ ľudia neumierajú čisto pre koronavírus, ale preto, že im v mnohých mestách skolabovalo zdravotníctvo. Štatisticky v tomto období umiera v Taliansku v priemere dvetisíc ľudí denne. Za dobu, čo je COVID-19 v Taliansku intenzívny, teda dlhšie ako mesiac, tam zomrelo vyše šesťdesiattisíc ľudí. Desaťtisíc ľudí, ktorí umreli na COVID-19, je hrozné číslo, ale je to desaťtisíc z viac než šesťdesiatich tisíc.
Ako druhú štatistiku použijem Južnú Kóreu, krajinu, ktorá si s koronavírusom poradila dobre. V Južnej Kórei štatisticky umrie za dva mesiace, počas ktorých tam vírus je, 50-tisíc ľudí. A na COVID-19 zomrelo stoštyridsať osôb, teda 0,3 percenta mŕtvych. Doplním, že v Českej republike zomrie priemerne denne vyše 300 ľudí, v tomto období zrejme viac. Za posledný týždeň teda takmer určite zomrelo vyše dvetisíc Čechov. V tomto kontexte musíme tragické správy o tých, ktorí zomreli na COVID-19 vnímať.
Veď svet informuje o desaťtisícoch mŕtvych.
Je to tak a je to veľký počet životov, ale stále platí, že je to asi pätnásť percent osôb, ktoré zomrú za rovnaké obdobie každý iný rok. Ešte iný pohľad. V Taliansku žije 13,1 milióna ľudí starších ako šesťdesiatpäť rokov. Na COVID-19 zomrelo vyše 10-tisíc ľudí s priemerným vekom vyše osemdesiat rokov. Dopĺňam, že absolútna väčšina mala iné vážne zdravotné problémy.
V dôsledku koronavírusu v spojení so zlyhaním zdravotnej starostlivosti teda zomrelo 0,076 percenta talianskej populácie nad 65 rokov. Z desiatich tisíc dôchodcov nad šesťdesiatpäť rokov ich teda zomrelo na koronavírus viac ako sedem, teda menej ako jeden z tisícky. Opäť opakujem, že každý stratený život je obrovskou tragédiou, celkový počet ešte strašnejší, a to nie sme ani v Taliansku na konci. Napriek tomu však ani v Taliansku neplatí, že skupina nad 65 rokov, o ktorej hovoríme, že je ohrozená, masovo vymiera. Je to menej než jeden z tisícky.
Daniel Křetinský, EPH Zdroj: Maňo Štrauch
Na druhej strane takýto výsledok v Českej republike v žiadnom prípade nemôžeme pripustiť a verím, že nepripustíme. Okrem objektívneho počtu obetí, čo je, samozrejme, zásadné, ide aj o princíp. Z pohľadu základných ľudských práv a celého usporiadanie demokratického systému je hodnotovo absolútne neprijateľné, aby ľudia umierali, pretože im nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť. To by bolo obrovské zlyhanie.
Spomenuli ste, že ste ochorením prešiel takmer bez príznakov. Myslíte teda, že populácia je koronavírusom zasiahnutá oveľa viac? Keď štatistika vychádza najmä z počtu testovaných ľudí.
Predstava úmrtnosti, teda percenta mŕtvych ľudí zo skupiny nakazených, počítaná tak, ako sa dnes bežne deje, je zjavne nesprávna. Každý, kto uvažuje logicky, musí chápať, že vzorček, keď máte v čitateli počet mŕtvych a v menovateli počet pozitívne testovaných, neukazuje úmrtnosť. Je nesporné, že počet pozitívne testovaných je oveľa menší ako celkový počet nakazených. Máme výsledky testov. A z nich vychádza, že z testovaných ľudí je pozitívnych päť až desať percent.
To platí aj pre Českú republiku – šesť percent ľudí, ktorí prídu na testy, má pozitívny výsledok. V žiadnom prípade tým nehovorím, že koronavírus má šesť percent populácie Českej republiky, ktorá mala posledný mesiac nádchu. Ale to číslo môže byť podobne ďaleko od pravdy ako záver, že sa počet testovaných rovná nakazeným. Zaujímavé sú aj údaje z krajín, kde sa veľa testuje. V Nemecku ukazuje takto chybne vypočítaná úmrtnosť 0,75 percenta, pri 430 úmrtiach a 58-tisícoch pozitívne testovaných, a pritom je jasné, že aktuálna skutočná úmrtnosť je oveľa nižšia, pretože aj v Nemecku je nakazených určite násobne viac než testovaných.
Rozhodne nehovorím, že neprídu ďalšie úmrtia alebo sa situácia nemôže ešte nepriaznivo vyvinúť. Ale reálna úmrtnosť rozhodne nie je rádovo v percentách, čo potvrdzuje Nemecko. Pokiaľ sa tam situácia dramaticky nezhorší, skôr to poukazuje na úmrtnosť v rádovo nižších desatinách percenta. Za predpokladu, že nedôjde ku kolapsu zdravotníctva. Aj normálnej populácie, ktorá nemá vážne zdravotné problémy a nie je vo vysokom veku, dnes žije v strachu, že keď vylezie na ulicu, hrozí jej smrť. Akoby tu bol mor, ktorý vyhladí desaťtisíce ľudí. To sa, jednoducho, nestane. Na druhej stranu opakujem, že boj proti koronavírusu dáva absolútny a obrovský zmysel, len sa vedie z iného dôvodu, než že by tu malo zomrieť niekoľko percent populácie.
