Ľudia začínajú piť kávu najmä preto, že sa vďaka nej cítia čulejší a veselší. Viaceré štúdie potvrdili pozitívny vplyv kofeínu na kognitívne schopnosti človeka, najmä na zlepšenie pamäti a pozornosti, poukazuje ekonomický server Business Insider s odvolaním sa na uznávaného experta v oblasti psychológie a emócií Travisa Bradberryho.
„Káva okrem iného obsahuje alkaloidy, ktoré podporujú prenos informácií medzi neurónmi, čím stimulujú činnosť nervového systému, mozgovej kôry, ale aj činnosť srdca,“ hovorí pre TREND.sk psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend.
Štúdie však zároveň zdôrazňujú, že kofeín zvyšuje výkon vlastností len krátkodobo. Ihneď, ako má telo jeho nedostatok, zvýšený výkon upadá, čo okrem iného nepriaznivo ovplyvňuje náladu. Aby sme opäť dosiahli lepší kognitívny výkon, nezostáva nič iné, ako do seba naliať ďalšie dávky kávy.
Polnočné bdenie bez kofeínu je malý hazard
Zamestnanci na nočných zmenách by však podľa štúdie mali mať kávu k dispozícii nepretržite. Hlavným dôvodom je ospalosť, ktorá sa v nočných hodinách nevyhnutne dostavuje. Ospalosť je zákerný nepriateľ produktivity, rizikový faktor, ktorý vedie k horšiemu výkonu a spája sa s vyššou chybovosťou a pravdepodobnosťou, že dôjde k zraneniu.
Štúdia potvrdila, že ľudia, ktorí pracujú v polnočných hodinách a ktorí si pred zmenou vypili kávu, robia menej chýb ako ich kolegovia bez kofeínového dopingu. Autori výskumu došli k záveru, že kofeín môže naozaj byť odpoveďou, ako sa dopracovať k lepšiemu výsledku.
„Pitie kávy môže pomáhať udržiavať stav bdelosti a môže dodávať pocit vyššej výkonnosti, všetko však závisí od množstva vypitej kávy,“ dodáva Ľ. Ďurdiak. „Pri vyšších dávkach sa môže prejavovať neprimeraná nervozita, podráždenosť a nadmerné, neúčelné a neproduktívne zvýšenie aktivity človeka. Tiež je potrebné rozlišovať, o aký druh práce ide.“
Káva ako sociálny tmel
Káva môže byť úľavou aj v inom zmysle. Podľa štúdie uverejnenej ešte v roku 2012 pitie kávy mierni bolesť v určitých častiach tela. Pokusní zamestnanci, ktorí pred 90-minútovým sledovaním vypili kávu, vykazovali podľa údajov menšie bolesti v oblasti krku, ramien, predlaktia a zápästia.
Pozitívne prepojenie medzi prácou a kávou objavili aj výskumníci z Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorí sa na základe experimentu v jednom call centre dopracovali k záveru, že vďaka prestávkam na kávu sa vzťahy medzi zamestnancami utužujú.
Ako potvrdzuje Ľ. Ďurdiak, pitie kávy je často spoločenský akt, keď so svojimi kolegami, priateľmi či rodinou trávime čas, a tak sa prestaneme sústrediť na problémy, čo môžeme vnímať ako priaznivý účinok kávy.
Adrenalínový zážitok
Kofeínová vzpruha však zároveň spôsobuje, že sa v organizme začne uvoľňovať aj adrenalín, hormón, ktorý ľudí inštinktívne nastavuje na bojový alebo únikový mód. Spúšťa mechanizmus, ktorý obchádza racionálne uvažovanie na úkor rýchlejšej reakcie.
Adrenalín je skvelý, keď nás napríklad naháňa a prenasleduje medveď, ale pri odpisovaní na strohé pracovné e–maily až taký užitočný byť nemusí, píše Business Insider. Kofeín a s ním spojený adrenalín privádza mozog do rozrušeného stavu, keď sa správanie jednotlivca v porovnaní s pokojným stavom výrazne líši.
„Adrenalín pripravuje organizmus na alarmovú reakciu, stimuluje pritom srdcovú činnosť, zvyšuje krvný tlak, dráždivo pôsobí na nervový systém, vyvoláva napätie vo svaloch,“ potvrdzuje Ľ. Ďurdiak. „Z tohto pohľadu má určite vplyv na výkon zamestnanca, nemyslím si však, že pozitívny. Pravidelne privádzať organizmus do stresového stavu nie je prospešné pre zdravie človeka, ani pre sústredené vykonávanie duševnej pracovnej činnosti.“
Medzi vedľajšie účinky kofeínu patrí aj podráždenosť či úzkosť. Pitie kávy môže teda nepriamo zapríčiniť zmenu emocionálneho stavu, keď sa nemusí racionálne myslenie naplno prejaviť, čo pri plnení práce či profesie nie je žiaduci stav.
Zdroj: www.qz.com
Zbohom, kvalitný spánok
Kofeín je stimulant, udržuje telo v pozore a spánok preto prichádza ťažko. „Polčas rozpadu“ kofeínu je pomerne dlhý, čo znamená, že keď človek vypije šálku kávy napríklad o ôsmej ráno, o ôsmej večer určité percento v tele ešte zostáva. Ak si rovnakú kávu pripraví niekedy poobede, môže sa stať, že pred spaním v tele zostane ešte 50 percent požitého kofeínu, uvádza Business Insider. Akýkoľvek kofeín v krvi sťažuje zaspávanie.
Okrem toho, že kofeín bráni spánku samotnému, s kvalitou spánku to je ešte horšie. Ohrozuje najmä REM spánok, počas ktorého telo triedi a spracúva emócie. Nekvalitný spánok človeku nedodá dostatok energie, a preto má tendenciu si hneď na ďalšie ráno naliať ďalšiu šálku kávy, prípadne ešte ďalšiu v práci, aby sa cítil lepšie, čím sa roztáča začarovaný kofeínový kruh.
„Je potrebné myslieť aj na to, že káva pôsobí na organizmus močopudne, čoho dôsledkom môže byť dehydratácia organizmu,“ upozorňuje Ľ. Ďurdiak. „Dnes je už zistené, že únava vzniká u ľudí často v dôsledku nedostatku tekutín v organizme a že výsledkom dehydratácie je zníženie výkonnosti, sústredenosti a celkového pocitu spokojnosti. Keby sa firma rozhodovala, či dotovať pitie kávy alebo vody, skôr by som sa prikláňal k podpore pravidelného pitného režimu svojich zamestnancov v podobe čistej nesladenej stolovej vody.“
Prvopočiatočné placebo
Veľa ľudí považuje pitie kávy za samozrejmosť, a ak by im bola táto možnosť zakázaná, malo by to negatívny vplyv na ich vzťah k zamestnávateľovi, ako aj na ich pracovný výkon. „Ideálne by bolo, keby zamestnávateľ vyčlenil v rámci pracovnej lehoty čas a priestory na malú psychohygienickú prestávku. Kto by chcel, mohol by ju využiť napríklad aj na vypitie svojho dúška kávy,“ navrhuje Ľ. Ďurdiak.
Ako ďalej podotýka, mnohí ľudia hovoria o okamžitom priaznivom účinku kávy na ich náladu a výkonnosť, v skutočnosti ide skôr o psychologický efekt ako fyziologický. „Účinky kofeínu sa totiž prejavujú jednu až dve hodiny po požití kávy, keď sa dostane do krvného obehu,“ vysvetľuje.
„Zo psychologického hľadiska na ľudí priaznivo pôsobí aj vôňa a chuť kávy, ktoré im asociujú predstavy a spomienky na príjemné chvíle relaxu pri káve. Na niektorých ľudí pôsobí veľmi priaznivo aj samotný rituál prípravy kávy. Aby si však mohol človek skutočne vychutnať fyziologické i psychologické účinky pitia kávy, treba pamätať aj na staré známe ,všetko s mierou'.“
