Na prijímacom pohovore sa môžu uchádzači stretnúť s celou sériou otázok, a to od tých štandardných a predpokladateľných až po pomerne zvláštne. Niektoré majú zámerne vyviesť kandidáta z komfortnej zóny, iné skúmajú logické uvažovanie alebo rýchlosť úsudku.

„Na všetky otázky je potrebné snažiť sa odpovedať stručne, pozitívne a pravdivo,“ odporúča marketingová manažérka Grafton Recruitment Jitka Součková.

Právo na peňažnú úhradu

Z prieskumu agentúry vyplýva, že 17 percent respondentov sa sťažuje na otázky o rodinnom stave, veku alebo počte detí. Tieto otázky však personalisti ani nemajú klásť.

Podľa Zákonníka práce nesmú na prijímacom pohovore zaznieť ani otázky o zdravotnom stave a tehotenstve, sexuálnej orientácii, vierovyznaní a politickom zmýšľaní, ale ani o rodinnej a osobnej situácii uchádzača. Otázkam zameraným na tieto oblasti sa kandidáti môžu s poukázaním na predmetný úzus vyhnúť.

Najčastejšie príklady otázok, s ktorými sa uchádzači stretávajú a ktoré patria medzi diskriminačné či neprípustné:

  • Ste občanom Slovenskej republiky?
  • Máte zvláštny prízvuk. Vy nepochádzate zo Slovenska?
  • Ste veriaci?
  • Fajčíte? Koľko cigariet denne vyfajčíte?
  • Plánujete deti? Máte malé deti?
  • Bývate často chorí? Trpíte nejakým dlhodobým ochorením?
  • Ste členom politickej strany?
  • Ste slobodní/á? Ste rozvedení/á?
  • Ste tehotná?
  • Ste aktívni v nejakých kluboch či spoločenských organizáciách?

Neprípustná je aj otázka o bezúhonnosti, teda informácia o tom, či má uchádzač čistý trestný register. Výnimkou je situácia, ak ide o prácu, pri ktorej sa bezúhonnosť vyžaduje, respektíve to vyžaduje povaha práce.

Ak uchádzač mal dojem, že na pracovnom pohovore bol porušený niektorý bod a výberové konanie nebolo čestné, môže sa uchádzač obrátiť na inšpektorát práce a v prípade uznania porušenia má právo na primeranú peňažnú náhradu.

Personalistu neospravedlňuje ani jeho úprimný záujem o zistenie najpodrobnejších informácií, keď sa pýta na zdravotný stav či tehotenstvo.

Inou nepovolenou otázkou môže byť opýtať sa mladej ženy, koľko má detí a v akom veku. Týmito otázkami personalisti chcú zistiť, či budete v práci často chýbať a či bude žena ochotná zostať v práci dlhšie, ak to bude potrebné, nakoľko malé deti zvyknú bývať často choré a treba ich včas vyzdvihnúť zo škôlky či z jaslí.

Skúsený personalista sa to neopýta priamo, ale opäť to môže zistiť nepriamou otázkou „Čomu venujete svoj voľný čas?“ alebo „Aké sú vaše záľuby?“.

Veľa uchádzačov často odpovedá na osobné otázky, hoci aj neochotne, pretože má strach, že ich to znevýhodní vo výberovom procese.

Veľkosť poprsia a časté návštevy WC

Až desatina respondentov sa počas svojich prijímacích pohovorov stretla aj s otázkami, ktoré považovali za nevkusné či dokonca urážlivé. „Otázky o veľkosti poprsia, častosti návštev WC počas zmeny, politických preferenciách či počte kamarátov naozaj nie sú relevantné a je úplne v poriadku upozorniť na to personalistu, ktorý ich nebodaj kladie,“ radí J. Součková.

Za najhoršiu na prijímacom pohovore označilo takmer 21 percent respondentov otázku, kde sa vidia o určitý počet rokov. Táto otázka je pritom u odborníkov na nábor zamestnancov veľmi obľúbená. Prostredníctvom nej sa snažia dozvedieť, aké má uchádzač profesijné ambície a ciele. Preto by sa kandidáti mali na ňu vopred pripraviť.

Otázky o plate a zelenine

„Na zoznam neobľúbených otázok sa v prieskume dostali i ďalšie z tých relevantných. Hoci ich až štvrtina uchádzačov považuje za hlúpe a neprofesionálne, patria na pracovný pohovor a kandidáti by si mali premyslieť, ako na ne odpovedia. S veľkou pravdepodobnosťou ich dostanú na väčšine pracovných pohovorov,“ upozorňuje J. Součková.

Ide o otázky zamerané na to, prečo si kandidát vybral danú firmu či aké sú jeho silné a slabé stránky. Schopnosť sebahodnotenia a vlastnej analýzy je však pre personalistov dôležitá. Od kandidátov očakávajú predovšetkým úprimnú odpoveď.

Pri otázke ohľadom výšky očakávanej mzdy by uchádzači nemali odpovedať jedným konkrétnym číslom, ale skôr rozpätím, o ktorom sa v prípade pozitívneho vývoja bude dať rokovať. Dôležitá je tiež orientácia v mzdových reláciách danej pozície.

Personalisti zisťujú aj dôvody vedúce k zmene zamestnávateľa, aby sa firma prípadne mohla vyhnúť podobnému problému. Uchádzači by sa mali zdržať akejkoľvek kritiky svojho súčasného či minulého zamestnávateľa, kolegov či pomerov vo firme. Odpovede by vždy mali byť diplomatické, ale pravdivé.

V slovenských firmách sa personalisti okrem iného tiež zvyknú pýtať na bizarné a nezmyselné otázky, ktoré s potenciálnou budúcou prácou veľmi nesúvisia s obhajobou, že ich hlavným zmyslom je uchádzača prekvapiť. Ide o otázky typu „Koľkokrát za týždeň jete zeleninu?“ alebo „Povedzte mi vaše indiánske meno“.