Hudba v práci: Nahučia slúchadlá do hlavy lepší výkon?

V súčasnosti už je preukázané, že hudba pôsobí nielen na emocionálnu stránku človeka, ale aj na fyziologické a chemické procesy organizmu, potvrdzuje pre TREND.sk psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend. „Pri počúvaní sa nám v mozgu aktivujú nervové dráhy potešenia, následkom čoho sa uvoľní dopamín, hormón šťastia. Hudba je tak ďalším spôsobom, ako pocítiť radosť.“

Zahraničná štúdia zastáva obdobný názor, hoci v súvislosti s produktivitou hovorí skôr o placebo efekte. Teresa Lesiuk z kanadskej University of Windsor testovala vplyv hudby na vývojároch z rôznych softvérových spoločností, pričom si všímala najmä rozdiely v odpracovanom čase a v kvalite práce. Po päťtýždňovom sledovaní dospela k záveru, že hudba predovšetkým povzbudzuje našu náladu, a tá následne vytvára dojem, že pracujeme produktívnejšie.

Aj keď je nálada subjektívny faktor, výsledky experimentu ukázali, že s hudbou prinášali zamestnanci viac nápadov, práca bola kvalitnejšia a zároveň aj rýchlejšia spravená. „Ak je počúvanie v práci podporované aj zo strany riaditeľa, hudba má určite pozitívny vplyv,“ uvádza T. Lesiuk v štúdii.

Ako ďalej dodáva Ľ. Ďurdiak, pri posudzovaní produktivity práce treba brať do úvahy celý komplex faktorov, napríklad vzťahy s kolegami, štýl riadenia, pracovné podmienky alebo aj odbornú úroveň zamestnancov, nielen hudbu samotnú. „Hudba je len jeden z faktorov, ktorý sa v symbióze s ostatnými faktormi môže podieľať na vyššej produktivite zamestnancov, ale nemusí to tak byť vždy.“

Hudobný tuning pracovného výkonu

Hudba dokáže človeka emocionálne preladiť. Púšťanie hudby na celom pracovisku by však nemalo byť iba mechanickým krokom manažmentu bez ohľadu na to, aké pracovné zameranie a podmienky majú v podniku, myslí si Ľ. Ďurdiak.

„Zosúladiť rytmus práce s rytmom hudby nie je jednoduché napríklad pri pásovej výrobe, kde môže nevhodná hudba spôsobiť viac problémov ako osohu. Rovnako nevhodné je púšťanie hudby na hlučnom pracovisku, kde by hudba iba zvyšovala celkový hluk. Hlučná agresívna hudba pre šoférov z povolania či montážnych pracovníkov vo výškových budovách taktiež nie je vhodný spôsob, ako docieliť želaného efektu.“

Primerané počúvanie obľúbenej hudby však zvyšuje kvalitu výkonu napríklad v testoch priestorovej predstavivosti, ktoré využívajú napríklad architekti, alebo sa uplatňuje pri psychoterapii či v medicínskom prostredí, kde potrebujú minimalizovať úzkosti a depresie pacientov.

„Vhodnou príležitosťou pre uplatnenie hudby na pracovisku sú aj prestávky, kedy majú zamestnanci priestor na regeneráciu svojich síl,“ odporúča Ľ. Ďurdiak. „Pri práci, ktorá vyžaduje analytické či kreatívne myslenie, by mala takáto jedna oddychová prestávka slúžiť na rozptýlenie pozornosti.“

Keď niet východiska

S príchodom open office narazila produktivita na nový problém – s veľkým otvoreným priestorom sa rozhovory zhovorčivých kolegov šíria tak, že ich počuť, aj keď im človek načúvať nechce, a tým sa výrazne narušuje sústredenosť.

Podľa portálu Business Insider môže byť táto situácia pre niektorých ľudí nezvládnuteľná. Vo veľkoplošných kanceláriách sa architekti často snažia znížiť hlučnosť napríklad zvuk pohlcujúcim materiálom či vhodne rozmiestneným nábytkom, no často bez výsledkov, alebo len s minimálnym dopadom. Preto je často jediným riešením nasadiť si slúchadlá. Produktivita sa tak vďaka hudbe čiastočne dostane do normálu.

Julian Treasure, ktorý sa zaoberá zvukom a jeho vplyvom na pracovný výkon, vidí riešenie napríklad aj v maskovacích zvukoch, zvukoch prírody alebo upokojujúcich melódiách tiahnunich sa celou kanceláriou, ktoré by eliminovali rušivé prostredie.

Pozor na zákerné texty a nové hity

Ak ide o prijímanie nových informácií či analyzovanie, hudba nás, ako takmer všetko ostatné, rozptyľuje. Výskum uskutočnený na University of Wales Institute potvrdil, že hudba, či už počúvaná počas práce alebo učenia, negatívne vplýva na krátkodobú pamäť. Vedúci výskumu Nick Perham pritom zdôrazňuje, že nie je dôležité, či počúvame Rihannu, Lady Gagu či tvrdú metalovú muziku, vstrebávanie nových poznatkov narúša akýkoľvek druh hudby.

Hudbu, ktorú okrem melódie dopĺňa aj spev, by podľa servera Business Insider mali počúvať opatrne ľudia, ktorí musia v práci intenzívnejšie využívať hlavu. Počúvanie slov a textov chtiac-nechtiac aktivuje jazykové centrum v mozgu, ktoré môže byť v dôsledku paralelného uvažovania nad prácou a vnímania textu z hudby príliš zaťažené, čo produktivite nepomôže. V tomto prípade by sa problému dalo vyhnúť počúvaním filmovej hudby, takzvaných soundtrackov, ktoré vo valnej väčšine spoliehajú skôr na melódie než na spev.

Podobne negatívny princíp sa uplatňuje aj pri počúvaní novej hudby. Pieseň, ktorú nepoznáme, máme sklon pozornejšie počúvať a sme zvedaví, ako bude ďalej pokračovať až do konca. To opäť odvádza našu pozornosť neželaným smerom. S tisíckrát počutou skladbou sa takéto riziko znižuje.

Hudba, ktorá doženie až do hrobu

Ako upozorňuje Ľ. Ďurdiak, existujú žánre hudby, ktoré majú rozdielny vplyv na psychiku a ktoré sa dajú uplatniť v inej oblasti. Napríklad zborový spev spôsobuje vyplavenie hormónu oxytocín, vďaka ktorému sa medzi ľuďmi upevňujú pocity dôvery a spriaznenosti.

Mozartova Sonáta pre dve pianá v D-dur zlepšuje u ľudí výsledky v spomínaných testoch priestorovej predstavivosti, Beethovenova Óda na radosť dokáže vyvolať optimistickú náladu a počúvanie Vivaldiho klasickej hudby, konkrétne skladby Jar zo súboru Štyri ročné obdobia, zvyšuje výkon pracovnej pamäte.

„Requiem od Verdiho dokáže u ľudí navodiť smutnú náladu a maďarský skladateľ László Jávor sa zasa preslávil piesňou Smutná nedeľa, po ktorej počúvaní spáchalo mnoho ľudí samovraždu. Vplyv hudby na človeka je veľký, na každého v rôznom prostredí a v rôznom životnom období však rovnaká hudba nemusí pôsobiť rovnako,“ dodáva.