Sociálny damping

Ak si zamestnávateľ dovezie na Slovensko pracovníka zo zahraničia, mal by v budúcnosti pracovať za rovnakých podmienok ako slovenskí robotníci. Čo to má presne znamenať?

Dnes ak ide o vyslaného pracovníka z krajiny, ten musí dostať na Slovensku najmenej minimálnu mzdu a všetko musí byť v súlade so smernicou. Rezort chce pripraviť návrhy, ktoré riešia dovoz pracovnej sily z tretích štátov, teda  mimo EÚ/EHP/Švajčiarska.

Cieľom je podľa rezortu zabezpečenie rovnakých a spravodlivých podmienok pre týchto zamestnancov a tým aj zabránenie sociálnemu dumpingu.

„Ako ukázali naše, aj medializované, zistenia tento rok, mnohí zamestnávatelia k dodržiavaniu slovenských aj európskych pracovných podmienok zamestnancov z tretích štátov pristupujú stále kreatívnejšie a benevolentne, aj na úkor zneužívania sociálneho a právneho postavenia týchto zamestnancov. A to prirodzene pracovný trh a mzdové podmienky len deformuje,“ vysvetlil rezort prečo navrhuje zákaz sociálneho dampingu.

Návrh, aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry pod úrovňou minimálnej mzdy získal podporu v prieskume podnikateľov. Celkovo s ním súhlasí 70,7 % opýtaných podnikateľov, pričom 25,3 percenta ho pokladá za nesprávne riešenie. Niektorí však upozorňujú na to, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôsledne dodržiavať a kontrolovať. Damping podľa nich vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší, ako slovenskí zamestnanci.

Otcovská dovolenka 

Rezort práce sa chystá zaviesť desaťdňovú dovolenku pre otcov. Tá by mala byť platená rovnako ako každá iná platená dovolenka. Čiže malo by ísť  o čerpanie dovolenky  v zmysle Zákonníka práce. Mala by byť hradená vo výške 100 percent priemernej mzdy zamestnanca, maximálne 10 dní.

Dôležité však bude to, že v diskutovanom návrhu otec musí bývať s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej domácnosti, ale nemusia byť zosobášení.

Diskutovať chce rezort aj o pripravovanej smernici EK upravujúcej rodičovskú a po prvýkrát aj opatrovateľskú dovolenku. Návrh obsahuje napríklad právo pre otcov vziať si minimálne 10 pracovných dní voľna v čase narodenia dieťaťa ako aj návrh, aby sa existujúce právo na štyri mesiace rodičovskej dovolenky mohlo využiť až do 12-teho roku veku dieťaťa, v porovnaní s doposiaľ iba nezáväzným usmernením týkajúcim sa veku 8 rokov.

Návrh na otcovskú dovolenku považuje za rozumný viac ako tretina (36 percent), za čiastočne správny ďalšia tretina podnikateľov (33,3 percenta). Okrem nich sa za novú otcovskú dovolenku vyslovili zväčša aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“, zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa podobne ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina opýtaných (24 percent) sa vyslovila proti tomuto opatreniu.  

Treba povedať, že otcovská dovolenka je vo väčšine krajín EÚ dnes celkom bežná. Vo svojej legislatíve ju už má 23 krajín okrem Cypru, Malty, Švajčiarska, Írska a Slovenska. Najdlhšiu otcovskú dovolenku majú Francúzi, a to až 28 týždňov, najkratšiu - iba jeden deň - zase talianski otcovia. V polovici krajín Európskej únie preplácajú otcovskú dovolenku v plnej výške.

Od januára budúceho roku získajú nárok na platenú týždennú dovolenku aj otcovia v Česku. Kým u nás má ísť o riadnu dovolenku podľa Zákonníka práce, a teda podnikatelia na ňu nárok nebudú mať, v Česku myslia aj na podnikateľov. Otcovská dovolenka tu bude trvať sedem dní a vybrať si ju budú môcť muži počas prvých šiestich týždňov po pôrode. Štát mužom vyplatí podobnú dávku ako je materská pre matky – 70 percent z vymeriavacieho základu. Nárok budú mať na ňu teda aj podnikatelia, ktorí platia nemocenské poistenie a to bez ohľadu na to, že v tom istom čase dostávajú materskú dávku z nemocenského aj ženy.

13. plat

Najväčšiu nevôľu vyvolali úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci oslobodeného od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti sú dve tretiny podnikateľov (65,3%), za je len desatina (10 %), čiastočne správne je to podľa 19,3 percenta. Účastníci argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor 13. platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia alebo majú absencie. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky.

Nezdaniteľné minimum

Najväčšiu popularitu z opatrení získalo zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje. Už roky je táto suma na úrovni 3803,33 eura ročne, pričom výška priemernej i minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy.

Až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima (76 percent), ďalších 20,7 percenta s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6 000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8 800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 dolárov.