Zmeny v Zákonníku práce by sa mali na rokovanie vlády dostať ešte v lete, aby vzápätí o nich mohol rokovať parlament na septembrovej schôdzi.

S ďalšími návrhmi prišli koaliční spojenci SNS a Most-Híd. SNS oblepila Slovensko bilbordmi o povinných 13. platoch oslobodených od daní a odvodov. Most-Híd presadzuje zvýšenie nezdaniteľnej sumy z 3 803,33 eura na 4 650 eur a oslobodenie dohôd dôchodcov od odvodov do sumy 200 eur.

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom. Takmer dve tretiny ľudí (63,3 percenta) sa priklonili k tomu, že ide o populistické riešenia, ktorými si politici zvyšujú popularitu, napokon však pomôžu iba málokomu. Ukázal to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi 150 podnikateľmi.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nemu je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Ak napríklad pracovník zarába mesačne 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur.

Štát a poisťovne teda získajú za nízkopríjmového zamestnanca 265 eur mesačne, viac ako polovicu toho, čo za svoju prácu dostane on sám. Tieto zdroje však nespravujú efektívne, keď služby napríklad v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení, doprave alebo bezpečnosti, ktoré za tieto peniaze ponúkajú, majú pomerne nízku kvalitu.  

Minimálna mzda

Odborári navrhujú zvýšenie minimálnej mzdy na 492 eur, premiér oznámil, že minimálka sa razantne priblíži k hranici 500 eur. Splniť tento cieľ nebude pre vládu žiadny problém, keďže systém rokovania v tripartite je tak nastavený.

Minister práce Ján Richter viackrát avizoval, že by privítal, aby sa minimálna mzda v roku 2019 dostala k hranici 500 eur.

„Ministerstvo práce presadzuje každoročne čo najvyššie a primerané zvýšenie minimálnej mzdy, v prvom rade sa však na jej výške musia dohodnúť sociálni partneri, ktorí majú zo zákona čas do 15. júla. Ak sa nedohodnú, výšku určí ministerstvo do 31. júla,“ približuje hovorca ministerstva Michal Stuška.

Keďže zatiaľ počas pôsobenia ministra J. Richtera k dohode sociálnych partnerov nedošlo, zakaždým v súlade so zákonom navrhol vláde také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, že sme sa stali za pár rokov európskym skokanom a minimálnu mzdu sme zvýšili z 327,20 eura na dnešných 435 eur, čo je nárast o 33 percent. Tvrdí rezort.

Zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám pokladajú v internetovom prieskume PAS za nesprávne zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu (62 percent). Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov. Za správe pokladá zvyšovanie minimálnej mzdy 12 percent a za čiastočne správne 20 percent.

Príplatky ku mzde

Príplatok za prácu v noci by sa mal zvýšiť z 20 percent minimálnej mzdy (z 50 centov/hodina) na 50 % minimálnej mzdy (na 1,25 eura /hodina). Príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu Zákonník práce neupravoval. Po novom by pracovník mal dostať za prácu cez víkend 100 percent minimálnej mzdy (2,50 eura/hodina). Pri práci vo sviatok má dnes zamestnanec nárok na príplatok 50 percent z priemernej mzdy zamestnanca. Ten by sa mal zvýšiť na 100 percent priemernej mzdy zamestnanca.

Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 percent podnikateľov, 18,7 percenta ho pokladá za správne a veľká časť z nich iba čiastočne (40 percent). Dôvodom je najmä to, že sa im príplatky zdajú byť privysoké. Takmer 40 percent opýtaných (39,3 percenta) ho pokladá za nesprávne. Nejednotnosť názorov potvrdzuje, že táto téma si ešte vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.

Cestovanie za prácou

V zákone o službách zamestnanosti chce ministerstvo práce riešiť „nesúlad ponuky a dopytu práce v jednotlivých regiónoch, aj štrukturálne, teda v jednotlivých odvetviach a profesiách.“

Rezort práce sa v najbližších dňoch bude zaoberať aj konkrétnymi návrhmi zatraktívnenia nástrojov podpory mobility existujúceho pracovného potenciálu v SR, aj čo sa týka výšky existujúcich príspevkov. 

„Diskusia sa okrem problematiky nájomného bývania v regiónoch s vysokým dopytom po pracovnej sile (kompetencia samospráv a investičných rezortov) bude viesť aj ohľadom príspevku na bývanie v rámci nástrojov trhu práce (existuje dnes v sociálnej pomoci hmotnej núdze),“ doplnil M. Stuška.

S podporou cestovania ľudí za prácou zvýšením príplatkov a zavedenie nového príspevku na presťahovanie súhlasia vyše dve tretiny účastníkov prieskumu – za správne ho označilo 30,7 % a čiastočne správne 38 %. Za nesprávne ho pokladá 27,3 percenta. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka iba malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú.