Čo pištíte, pýta sa Fico podnikateľov

Dnes vám popri mzde za každú odpracovanú hodinu v noci dá zamestnávateľ príplatok 20 percent z minimálnej hodinovej mzdy (0,50 eura). Od 1. mája by ste mali mať nárok na príplatok 50 percent minimálnej hodinovej mzdy, čo je 1,38 eura.

Kým v súčasnosti za prácu počas sviatku dostanete príplatok 50 percent vášho priemerného zárobku, od mája to už bude 100 percent vášho priemerného zárobku.

Ak pracujete v sobotu a v nedeľu, Zákonník práce v súčasnosti neupravuje, koľko vám musí zamestnávateľ pridať.

Od mája vám ale zamestnávateľ bude musieť dať príplatok najmenej 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. Po zvýšení minimálnej mzdy od januára na 480 eur bude príplatok 2,76 eura. 

Vyššie príplatky prináša novela Zákonníka práce a budú sa týkať aj dohodárov.

Státisíce verejných zamestnancov príplatky nedostanú

Navrhovatelia vypočítali, že kvôli zvýšeným príplatkom vzrastú náklady zamestnávateľov v súkromnom sektore v roku 2018 o vyše 614 miliónov eur a v rokoch 2019 až 2021 o vyše 969 miliónov eur ročne.

Opozícia upozornila na to, že zvýšené nočné a víkendové príplatky nebudú platiť pre státisíce verejných zamestnancov.

Štátni a verejní zamestnanci by mali mať naďalej príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu vo výške 30 percent hodinovej sadzby funkčného platu a za nočnú prácu 25 percent hodinovej sadzby funkčného platu.

„Hoci vláda vyberie na zvýšených daniach a odvodoch vyplývajúcich z príplatkov miliardu, vlastným zamestnancom nepridá ani cent,“ upozornili Miroslav Beblavý a Jaroslava Lukačovičová z novovznikajúcej politickej strany Spolu.

Čo ukázal prieskum

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) na vzorke 142 podnikateľov medzi podnikateľmi ukázal, že na vyšších príplatkoch zarobí najmä štát a poisťovne. Ľuďom by viac pomohlo zníženie daní a odvodov, tvrdia podnikatelia.

Podnikateľom sa nepáči tiež to, že vláda ide meniť Zákonník práce poslaneckou novelou, hoci o zavedení takýchto opatrení hovorí už od mája. Vláda takto obíde medzirezortné pripomienkové konanie a vyhne sa tak kritike zamestnávateľov.

Ani jeden spomedzi hlasujúcich podnikateľov nesúhlasil s postupom vládnej koalície. Podľa výkonného riaditeľa PAS Petra Kremského je tento postup „úplne v rozpore s vyjadreniami Smeru o ochote diskutovať o zlepšovaní podnikateľského prostredia".

Do parlamentu novelu predložili Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák zo Smeru.

Fico hovoril o privatizéroch a zbohatlíkoch

Na prieskum PAS na tlačovej konferencii reagoval premiér Robert Fico. Spochybnil jeho reprezentatívnosť a zopakoval tvrdenie, že je sociálny demokrat a „keď sa štátu a firmám darí, je dôležité, aby sa firmy s ľuďmi podelili".

Vyzval podnikateľov, aby sa skúsili večer postaviť k pásu a pracovali do rána. Potom budú inak hodnotiť tieto zmeny. Povedal, že prejaví solidaritu s ľuďmi, ktorí pracujú v noci, a pôjde si odpracovať jednu nočnú zmenu. 

„Čo pištia podnikatelia,“ spochybnil kritiku firiem a dopady na ich hospodárenie.

Povedal, že na Slovensku máme aj množstvo privatizérov, zbohatlíckych dedičov a daňových podvodníkov, ktorí zbohatli na okrádaní na daniach.

„Preto ma neprekvapuje že niektorí hovoria, že naše opatrenia sú devastačné. To hovoria vždy, keď zvyšujeme minimálnu mzdu, končí slovenský priemysel. Bude prudko rásť nezamestnanosť. Pritom opak je pravdou,“ reagoval premiér.

Podľa jeho slov na Slovensku tvoria v priemysle mzdové náklady len 7 percent všetkých nákladov a tieto po zmenách v príplatkoch narastú len na 10 percent. Podotkol tiež, že pomer slovenských miezd na HDP je len 36 percent, pričom pomer zisku na HDP je až 51 percent.

Na margo toho, že vláda obišla pripomienkovanie novely premiér prisľúbil, že pred rokovaním v prvom čítaní v parlamente sa členovia vlády stretnú so zamestnávateľmi.

Prácu v noci využíva polovica firiem

Prieskum dal odpoveď aj na otázku, či podnikatelia využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a ako ju odmeňujú teraz. Podľa očakávania je najviac žiadaná práca cez víkendy, keď sa otvoria brány približne dvoch tretín firiem.

Prácu v noci naopak využíva polovica firiem, z toho viaceré iba príležitostne. Necelá polovica svojich zamestnancov nevolá do nočnej práce vôbec. Agentúra ČTK uviedla, že na Slovensku pracuje v noci najvyšší podiel zamestnancov v Európskej únii.

Oveľa viac firiem, zhruba dve tretiny, zvyknú pracovať cez víkendy a sviatky, hoci niektoré iba výnimočne.

Viac osohu pre štát, ako pre ľudí

Na otázku, čo by schválenie poslaneckého návrhu v praxi prinieslo, dostali respondenti na výber niekoľko tvrdení, mohli na znak súhlasu zvoliť viacero z nich. Najviac, až vyše dve tretiny podnikateľov, súhlasí s tým, že to zdvihne príjmy štátu a poisťovní, keďže zamestnancom výrazne stúpnu mzdy a tým aj dane a odvody.

Takmer rovnaký počet však súhlasí, že to „zvýši cenu práce, ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom. Môže to priniesť aj odchod firiem do krajín, kde takéto predpisy nemajú".

Približne tretina účastníkov súhlasí aj s tvrdeniami, že sa zvýšia príjmy zamestnancov, že sa práca v noci, cez víkendy a sviatky bude obmedzovať alebo že sa tieto pravidlá budú obchádzať.

Zhruba 20 percent účastníkov prieskumu je presvedčených, že novela „dlhodobo spomalí rast zamestnanosti a miezd“, prípadne že „sa nič nestane, pretože firmy už teraz takéto príplatky vyplácajú, inak by nikto nechcel pracovať“.

Deväť z desiatich podnikateľov je za zvýšenie čistej mzdy

V individuálnych odpovediach niektorí podnikatelia prorokovali likvidáciu firiem najmä v odvetví služieb, prepúšťanie či odrádzanie investorov. Očakávajú aj politické body pre vládu, keďže návrh považujú za populistický.

Poslednou otázkou bolo, ako by vláda mala tento problém riešiť, keď je presvedčená, že ekonomike sa darí a zamestnanci by to mali viac pocítiť na raste platov.

Takmer 90 percent podnikateľov žiada, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

„Ak už chce štát prilepšiť zamestnancom, mal by rast ceny práce vyvážiť znižovaním daní, odvodov a citeľným zlepšením podnikateľského prostredia,“ myslí si P. Kremský.