Zdroj: SITA / AP
Reštaurácie, kde je zákaz prepitného
Hoci nie je historický pôvod dávania prepitného úplne jasný, predpokladá sa, že sa začalo v Európe, kde členovia aristokracie nechávali drobnú finančnú pozornosť svojmu služobníctvu, ktoré považovali za spoločensky podradné, píše The Wall Street Journal.
Možno aj práve preto sa čoraz viac reštaurácií v zahraničí rozhoduje vo svojich prevádzkach prepitné úplne zakázať. Namiesto spoliehania sa na prepitné tak majitelia podnikov platia čašníkom plnohodnotnú mzdu. To aj napriek tomu, že podnikom prináša zákaz viac nevýhod ako výhod.
Pri zavedenom prepitnom majitelia môžu ušetriť na výplatách a zároveň môžu vďaka nižším nákladom na mzdách udržiavať relatívne nízku cenovú ponuku jedál či iného tovaru.
Z prepitného sa takisto neodvádza daň. Odhaduje sa, že ročne si americkí čašníci a reštaurácie prilepšia v prepitnom približne 11 miliárd dolárov, uvádza The Atlantic. Všetko ide o nenahlásený a neevidovaný príjem, z ktorého podnik nemusí odvádzať daň. Umelo sa tak znižujú oficiálne celkové príjmy, čo reštaurácii z finančného hľadiska len vyhovuje.
Na Slovensku by ste podniky, kde by interné predpisy nedovoľovali prepitné, hľadali ťažko, poznamenal pre TREND.sk Zväz hotelov a reštaurácií SR (ZHR SR).
Prepitné zahrnuté v účte
Na opačnom protipóle stoja reštaurácie, ktoré prepitné zakomponujú už priamo do záverečného účtu a ktoré takto rozhodnú samy za zákazníka. V závislosti od reštaurácie sa položka „prepitné“ pohybuje na účte od 5 do 20 percent z celkovej objednávky jedál a nápojov.
Túto taktiku využívajú (alebo zneužívajú?) najmä reštaurácie, ktoré počítajú so sezónnymi návalmi turistov, ktorí do reštaurácie pravdepodobne už aj tak nikdy nezavítajú. Návštevníci majú príležitosť sa stretnúť s týmito reštauráciami často napríklad v Taliansku alebo aj v Prahe.
V slovenských reštauráciách nie je účtovanie prepitného bežnou praxou, hoci to zákony nezakazujú. Zákazník by si mal cenu, ktorú v reštaurácii minie, vedieť vypočítať už z jedálneho lístka, na konečnom účte by sa prepitné ako dodatočná položka nemalo nachádzať, dodáva ZHR SR.
Ako zvýšiť šance na prepitné
Keď už ale čašník nemá príliš na výber a pri pohľade na výplatu sa začnú prejavovať náznaky depresie, drobné finančné ocenenie od zákazníka za dobré služby vždy poteší. Na internete koluje množstvo návodov, ako si zvýšiť šance na získanie prepitného.
To, že u všeobecne krajších čašníčok a čašníkov je tá percentuálna pravdepodobnosť získania prepitného vyššia, nie je nutné zvlášť zdôrazňovať. Byť pekný je dobrý základ. Efektívne pracovať sa však dá aj s jednoduchým úsmevom, radí príručka Cornell University, ktorá ponúka vedecky podložené techniky, ako zvýšiť úspešnosť pri získavaní prepitného.
Hoci znie rada „nahodiť úsmev“ naozaj jednoducho, z pohľadu čašníkov ide o pomerne podceňovanú záležitosť, najmä v slovenských končinách. Experiment popísaný univerzitou ukázal, že čašníci úsmevom vylákali zo zákazníkov o 140 percent vyššie prepitné. Z 20 centov sa tak zrazu môže stať 48 centov.
Podobne účinný spôsob, ako zvýšiť šancu na získanie prepitného, je napríklad pri pozdrave sa predstaviť krstným menom. V očiach zákazníka sa tak čašníci zdajú viac priateľskí a empatickí.
Keď si už zákazník niečo objedná a evidentne s výberom skončil, skúste zabojovať a ponúknuť ešte niečo navyše. K dobrej večeri sa určite nájde dobrý zákusok či dobré víno. Čím viac totižto čašník zákazníkovi predá, tým vyššie prepitné môže zinkasovať. Táto stratégia sa oplatí najmä pri hosťoch, ktorí dodržiavajú pravidlo 20 percent.
Ďalšie techniky, ktoré môžu pomôcť, sú napríklad letmé dotyky na pleci, nechať na záverečnom účte vlastnoručne napísané vrelé poďakovanie či smajlíka alebo dať zákazníkom ku koncu návštevy malú sladkosť. Pozitívne okomentovať zákazníkovu voľbu je taktiež jedna z ciest, dodáva magazín Forbes.
