Výpoveď je len jednou z foriem ukončenia pracovného pomeru. Na rozdiel od ukončenia dohodou, kedy zamestnávateľ nemusí návrh akceptovať, výpoveď zamestnávateľ prijať musí, vysvetľuje Katarína Zemanová z portálu Kariera.sk.

„Zo strany zamestnanca nie je povinnosťou uviesť dôvod ukončenia. Dôvod na výpoveď môže byť teda v podstate akýkoľvek, dôležité je, aby ste pred podaním výpovede najskôr porozmýšľali, či ste na súčasnej pozícii využili všetky možnosti zlepšenia podmienok. V opačnom prípade riskujete, že sa z vás stane večne nespokojný fluktuant,“ varuje K. Zemanová.

1. Tie steny sú príliš fialové

Najčastejšou chybou pri podávaní výpovede je, že zamestnanec nedokáže pomenovať skutočnú príčinu odchodu a oháňa sa nezmyselnými argumentmi. „Vtedy a vtedy ste sa na mňa zle pozreli, moja kolegyňa má o 20 eur vyšší plat, nemali sme vianočný večierok...,“ vymenúva Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Counselling.

„Ak dá výpoveď s tvrdením, že mu napríklad prekážajú fialové steny, zamestnávateľ by mal hľadať, čo je skutočným dôvodom výpovede. Ak chce, aby zamestnanec zotrval vo firme, mal by sa ho opýtať, či je priestor na vyjednávanie,“ hovorí Anna Jamborová z Poštovej banky.

Vo fáze vyjednávania môže zamestnanec využiť priestor na dorovnanie benefitov, ktoré mu boli ponúknuté inde, dodáva A. Jamborová  však s tým, že nejde práve o najkorektnejší spôsob, ako si vybojovať priestor na vyjednávanie.

2. Posun z mŕtveho bodu

Vhodné je dohodnúť si s priamym nadriadeným osobné stretnutie a ak je to možné, vysvetliť mu dôvody odchodu. „Akceptovateľnými dôvodmi sú určite kariérny postup, nová oblasť pracovnej činnosti, vyššie platové ohodnotenie alebo nepriaznivé vzťahy na pracovisku,“ vymenúva Jana Wimmerová zo spoločnosti TNT.

Každá minca má však dve strany. Preto je potrebné byť pripravený na otázky typu „Prečo odchádzaš kvôli kariérnemu rastu, keď sme ťa pred mesiacom povýšili?“ alebo „Stojí ti naozaj plat vyšší o 100 eur za to, aby si denne dochádzal o hodinu dlhšie a mal dvojnásobne väčšiu zodpovednosť?“.

„Tieto otázky sú položené právom a ak je zamestnanec úprimný, nemá problém na ne odpovedať. Samozrejme, aj úprimnosť má svoje hranice, zachádzať do invektív a nadávať na firmu a všetko s ňou spojené nie je vhodné. Vyjadriť však konštruktívny názor na procesy alebo chod práce môže byť pre spoločnosť dobrou spätnou väzbou (ktorá však mohla prísť aj skôr),“ vysvetľuje J. Wimmerová.

3. Čau, zajtra končím a už neprídem

„Pracovný rozvod je vo väčšine situácií bolestivou záležitosťou, a preto je potrebné rozlišovať, čo pri výpovedi vyžaduje zákonník práce a čo ľudská slušnosť,“ nabáda Ľ. Dranga.

„Niekde stačí nadriadenému naznačiť svoj odchod mesiac dopredu a niekde ani šesť mesiacov nie je dostatočne dlhá doba,“ dodáva.

Ak zamestnanec má sezónne viac práce, má uzávierky, mal by informovať vedenie včasnejšie, že odchádza z firmy, aby sa mohol zamestnávateľ na situáciu pripraviť, odporúča A. Jamborová.

„Rovnako je férové, oznámiť svoje úmysly, ak zastávam špecifickejšiu pozíciu, kde sa očakáva, že sa bude hľadať náhrada dlhšie,“ dodáva A. Jamborová.

Informovať vedenie dva-tri mesiace pred podaním výpovede nie je síce povinnosťou, pri niektorých pozíciách to však býva potvrdením korektného vzťahu a dáva to spoločnosti dostatok času na nájdenie kvalitnej náhrady za odchádzajúceho a na odovzdanie agendy, vysvetľuje K. Zemanová.

4. Šéf bol idiot

Opúšťať zamestnanie v pomstychtivej nálade sa nevypláca, varuje A. Jamborová. „Človek si síce vie racionalizovať aj taký čin, ako je zobratie tlačiarne či nevrátanie notebooku, ale nerobí sa to. Treba pamätať na to, že svet je malý a so svojim nadriadeným či kolegom sa v budúcnosti môžete stretnúť.“

Akékoľvek sprievodné hysterické záchvaty a scénky spôsobia len to, že zamestnanec za sebou zbúra a spáli všetky mosty a návrat do firmy bude vylúčený. Návrat bude rovnako vylúčený aj v prípade, ak ste pred odchodom stihli nadriadeného a vyššie vedenie kvalitne uraziť priehrštím nadávok.

„Neohovárajte svojho bývalého zamestnávateľa,“ vystríha K. Zemanová. „Pravdepodobne sa vás budú pýtať na dôvod odchodu z predchádzajúceho zamestnania a odpovede typu ´šéf bol idiot´ nebudú prijímané práve s nadšením.“

Aj napriek tomu, že sa zamestnanec rozhodol odísť, zamestnávateľ mu dával istú dobu prácu a aj odmenu za ňu, preto je férovosť na mieste, dodáva A. Jamborová.

5. Príliš horúca hlava

„Vždy varujem zamestnancov pred chvíľkovými skratmi, keď majú ´deň blbec´, nič im nevychádza, pohádajú sa s nadriadeným, kolegami alebo ich dlhodobý projekt je zmietnutý zo stola a v návale zlosti alebo rozčúlenia buchnú šéfovi výpoveď na stôl,“ hovorí J. Wimmerová.

Ako ďalej vysvetľuje, keď sa následne z toho vyspia, uvedomia si, že konali v afekte a s príliš horúcou hlavou, najradšej by výpoveď stiahli, ale nie všetky firmy sú v tomto smere chápajúce a vychádzajúce v ústrety.

„Je potrebné si uvedomiť, že svet nie je ideálny a to, čo človeku vadí v jednej spoločnosti, môže byť ešte horšie inde,“ dodáva J. Wimmerová.

6. Nekompromisná taktika na zvýšenie platu

Ak sa pracovník po neúspešných žiadostiach o úpravu mzdy smerom nahor snaží svoje šance zvýšiť vyhrážaním sa výpoveďou a odvolávaním sa na svoju „nenahraditeľnosť“,  negatíva takejto psychologicky rafinovanej akcie prevyšujú pozitíva, upozorňuje J. Wimmerová.

„Aj keď v niektorých firmách je naozaj zvykom zvýšiť plat zamestnancovi, ktorý dá výpoveď v pre spoločnosť stresujúcom období, je to neseriózne. Okrem toho to nemusí vždy vyjsť a dotyčný ostane bez práce. Ak aj príde k zvýšeniu mzdy, takýto podraz si určite priamy nadriadený zapamätá a v budúcnosti to môže mať negatívny vplyv na kariéru zamestnanca,“ vysvetľuje J. Wimmerová.

7. Rozmaznané trvalky

Osobitnou kategóriou zamestnancov sú tí, ktorí pracujú pre jednu spoločnosť dlhšie a nemajú prehľad o tom, aký je život za bránami ich firmy. Neuvedomujú si, ako im je dobre a čím dlhšie pracujú pre jedného zamestnávateľa, tým sú viac rozmaznaní, naznačuje J. Wimmerová.

„Po čase im začnú vadiť drobnosti, zmeny procesov, benefitov, jednoducho flexibilné prispôsobovanie sa firmy trhu, a v určitom momente dajú výpoveď. Nastúpia k novému zamestnávateľovi a po čase zistia, že o takom živote, aký mali u svojej bývalej firmy, môžu len snívať. Vtedy však býva už neskoro a človek musí ísť ďalej.“

Stáva sa, že ľudia sa vrátia späť do zamestnania, z ktorého minulosti odišli, ale krátko po nástupe dajú výpoveď. Dôvodov môže byť niekoľko. „Zamestnancovi sa môže zásadne zmeniť obsah práce, zmení sa kolektív alebo jednoducho zistí, že počas doby, keď pracoval inde, sa mu tak zmenilo vnútorné nastavenie, že nie je schopný pokračovať tam, kde v minulosti skončil,“ vysvetľuje A. Jamborová.

8. Slušnosť zvoliť si následníka

Samotný odchod môže byť korektný alebo nekorektný. „Nekorektný spôsob je, keď zamestnanec vo firme pracoval aj niekoľko rokov a má tendenciu svojou nekooperáciou dokázať, že bol dôležitý a nedocenený a bez neho sa to všetko vo firme zrúti,“ hovorí Ľ. Dranga.

Korektný zamestnanec za seba nájde náhradu, respektíve spolupracuje na zaúčaní nového pracovníka, a bude mať záujem, aby jeho odchodom neutrpelo meno firmy, pre ktorú pracoval, dodáva Ľ. Dranga.

Ak už je zamestnanec vo výpovednej dobe, najhoršie, čo môže urobiť, aby si pokazil dovtedy dobrý vzťah s kolegami a nadriadeným, je začať flákať svoju prácu.

„Neochota voči kolegom, nedodržiavanie termínov alebo pracovnej doby je to, čo človeku môže v budúcnosti nielen zatvoriť dvere naspäť do firmy. Slovensko je malá krajina a človek nikdy nevie, s kým bude opäť v budúcnosti pracovať, a preto je veľmi dôležité uzatvoriť jednu kapitolu svojho pracovného života zodpovedne a čestne,“ vysvetľuje J. Wimmerová.

9. Aby som neskončil na úrade práce

Vo všeobecnosti, výpoveď má dať zamestnanec až vtedy, keď má podpísanú zmluvu s novým zamestnávateľom, alebo minimálne iným spôsobom prisľúbenú novú prácu.

„Nie je nič horšie, ako odísť zo zamestnania a skončiť na úrade práce. Ak má zamestnanec s nadriadeným korektný vzťah, založený na dôvere a otvorenosti, vo väčšine prípadov nemá problém komunikovať s ním dôvody odchodu. V ideálnom vzťahu zamestnanec – nadriadený vie už aj o tom, že si jeho podriadený hľadá novú prácu,“ hovorí J. Wimmerová.

Zároveň si treba uvedomiť, že zamestnávateľ často dáva na odchádzajúce zamestnanca referencie, upozorňuje na záver Ľ. Dranga.