Väčšina ľudí si dobu spánku preprogramovať podľa vlastných potrieb a požiadaviek nedokáže. Aby sme počas dňa dosiahli optimálny pracovný výkon, 90 percent svetovej populácie potrebuje sedem až deväť hodín spánku, hovorí odborníčka na genetiku Ying-Hui Fu pre portál Entrepreneur a zhoduje sa na tom mnoho ďalších odborníkov.

Genetička odhaduje, že len malej časti populácie, trom až piatim percentám, postačuje menej ako 6,5 hodiny spánku. Približne jedno percento ľudí na svete podľa nej dokáže normálne fungovať aj pri spánku kratšom ako päť hodín.

Hlavný dôvod, prečo môže vyvolená časť ľudstva pokojne bdieť do tretej v noci a na druhý deň bez problémov pracovať, sa podľa Y. Fu skrýva v "genetickej mutácii". Spolu so svojím výskumným tímom objavila gény, ktoré umožňujú ľuďom bez ujmy spať o takmer polovičnú dobu kratšie. Keď jej tím izoloval a aplikoval rovnaké gény na pokusné myši, odrazu hlodavcom vystačilo menej spánku.

Gény pritom zdieľali subjekty, ktoré boli v príbuzenskom vzťahu dcéra - matka. To ju doviedlo k záveru, že môže ísť aj o dedičnú vlastnosť, prenášanú z generácie na generáciu.

Pracovníci na zmenách

Individuálne je to nielen v závislosti od genetickej výbavy organizmu a typu osobnosti človeka, ale aj od jeho veku a dennej aktivity, tvrdí pre TREND.sk psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend. „Ľudia, ktorí sú počas dňa energickejší a majú náročnú prácu vyžadujúcu si veľa myslenia, potrebujú viac spánku na to, aby sa mozog dokázal regenerovať tak, aby správne fungoval aj v nasledujúci deň.“

Podobne športovci, ktorí chcú, aby sa ich organizmus dostatočne regeneroval, musia počítať s viac ako len priemerným osemhodinovým spánkom, poukazuje psychológ. Rodičia detí by si tiež mali dávať pozor na to, že v tínedžerskom veku je potrebných až 9 hodín spánku, aby ich mozog fungoval naplno.

Zvláštnym prípadom sú zamestnanci, ktorí pracujú na zmeny. Ak sa ich zmeny striedajú často, ich telesné hodiny jednoducho nedokážu prepínať zo dňa na deň, ani z týždňa na týždeň na prácu v noci a prácu cez deň. „Naše telo pracuje v cykle svetlo-tma, a tak robotníkovi ráno po večernej zmene jeho telesného hodiny signalizujú, že ´je svetlo, a tak je čas byť hore´“, vysvetľuje Ľ. Ďurdiak. „Dôsledkom toho je, že aj keď počas dňa zaspí, kvalita spánku je nízka a jeho dĺžka možno iba päť hodín. Takíto zamestnanci sú náchylnejší na viaceré ochorenia.“

Tendencia siahať po alkohole a drogách

Ak si človek nedopraje dostatočne dlhý spánok, odnáša si to celé telo. Výskumníci z Loughborough University podrobne zdokumentovali, aké negatívne dopady má krátky spánok. Okrem narušenia imunitného systému je nedostatok spánku spájaný aj s obezitou, srdcovými ochoreniami, zníženou plodnosťou, problémami s pamäťou či s rakovinou.

„Problém, ktorý sa spája s nedostatkom spánku, je najmä dlhodobý stres,“ myslí si Ľ. Ďurdiak. „Ten vedie k oslabenej imunite, a to vedie k väčšej náchylnosti na infekcie. Navyše, ak zamestnanec niekedy mal psychické problémy, napríklad depresiu, poruchy spánku môžu tieto problémy obnoviť. Dôsledkom je nielen strata výkonnosti zamestnanca, ale aj jeho zvýšená fluktuácia v práci.“

U nevyspatých pracovníkov sa prejavuje slabšia koncentrácia pozornosti, ťažšie rozhodovanie, nižšia miera kreativity, sociálnych zručností i celkového zdravia, dodáva ďalej. Zamestnávateľ u nich môže pozorovať aj väčšie zmeny nálad či úrovne ich hnevu, impulzívnosť a vyššiu tendenciu siahať po alkohole a iných drogách.

Genetička Y. Fu taktiež upozorňuje na narušenú schopnosť efektívne rozhodovať, riešiť problémy, komunikovať a prispôsobovať sa novým situáciám. „Je to viazané takmer na všetko,“ dodáva. „Nedostatok spánku je v súčasnosti jedným z najdrahších problémov na svete.“

Namýšľať si výdrž

David Dinges, vedúci pracovník v spánkovom laboratóriu na University of Pennsylvania, na dôkaz v roku 2003 uskutočnil dvojtýždňový experiment, v ktorom účastníkov rozdelil do troch skupín. Prvá skupina mohla spať v noci štyri hodiny, druhá skupina šesť hodín a posledná kontrolná skupina si mohla dopriať luxusných osem hodín, uvádza Entrepreneur.

Každý deň po dobu dvoch týždňov následne účastníci vykonávali psychomotorické úlohy a cvičenia. Napríklad ak sa im na obrazovke počítača objavila škvrna, museli stlačiť klávesu. Výskumníci sledovali predovšetkým ich reakčnú dobu, ako aj ich pozornosť a celkovú bdelosť.

Pri skupine, ktorá mala dovolené spať osem hodín, nezistili výskumníci žiadnu ujmu. Prirodzene, pri ostatných skupinách sa reakčná doba predlžovala každým dňom. Čo je však horšie, ku koncu experimentu si sami účastníci neuvedomovali, že strácali svoju rýchlosť a reakcie.

Počas prvých dní ešte zmeny vnímali, no neskôr začali veriť, že sa prispôsobili obmedzenému spánkovému rozvrhu a nerozoznávali neustály pokles. „Človek nezažije skutočnú regeneráciu, a tak sa jeho mozog neresetuje,“ vysvetľuje D. Dinges. „Začne si myslieť, že stav spánkovej zanedbanosti je normálny.“

Ako ďalej dodáva, v súčasnosti je populárne sa chváliť tým, že máme nedostatok spánku. Často spánok podceňujeme a svoje schopnosti zaobísť sa bez spánku, naopak, preceňujeme. „Ľudia hovoria, že potrebujú len štyri hodiny spánku v noci, ale rozsiahle štúdie dokazujú, že v skutočnosti sú takíto ľudia veľmi zriedkaví.“

Podľa spravodajského servera BBC si priemerní spáči zvyknú počet odspaných hodín ešte aj nadhodnocovať. Preto je pomerne pravdepodobné, že kolega, ktorý hovorí o osemhodinovom spánku, v skutočnosti strávil v posteli 6,5 hodiny.

Extrémne dve hodiny spánku

Neschopnosť nastaviť telo na požadovaný spánkový cyklus demonštruje pre britský spravodajský server Daily Mail aj novinár Tom Mitchelson. V rámci svojho experimentu sa rozhodol spať len dve hodiny denne a snažil sa zistiť, či mu takýto krátky spánok pomôže byť viac produktívnejším, alebo ho premení na nevrlú živú mŕtvolu.

Rozhodol sa pre najextrémnejšiu formu polyfázického spánku – každé štyri hodiny si mohol zdriemnuť 20 minút, čo za jeden deň predstavuje presne dve hodiny spánku [pozn. redakcie – TREND.sk v žiadnom prípade nenavádza ani neodporúča popisovanú spánkovú metódu praktizovať]. Tento spánkový model mal novinárovi získať oproti bežným ľuďom 42 hodín týždenne k dobru. Ročne to vychádzalo na 91 dodatočných dní.

Pred začatím experimentu s pomocou odborníka vykonal niekoľko základných skúšok spôsobilosti a testov, ktoré zahrňovali vodičský simulátor, test pamäte či rôzne zdravotné merania. Vo svojom článku postupne rozoberá jednotlivé dni experimentu, pričom používa slová ako „mučenie“, „nemožné“ alebo „problém“.

Na konci experimentu zopakoval skúšky a testy, ktoré absolvoval na začiatku. Tie ukázali, že pamäť oproti pôvodným výsledkom funguje len na 20 percent, reakcie a vnímavosť klesli približne o polovicu a výsledky z vodičského simulátora dopadli podľa jeho slov katastrofálne. Rovnako mal T. Mitchelson zvýšenú hladinu kortizolu, stresového hormónu, a takisto mu stúpol aj krvný tlak.

Šťastnejšia menšina

V rozpore s T. Mitchelsonom prináša portál Business Insider príbeh mladého projektového manažéra Eugena Dubovoya, ktorý tvrdí, že uplynulé dva roky spí denne len 4,5 hodiny. Podobne ako T. Mitchelson aj on prešiel na polyfázický spánok, rozdiel je však v menej extrémnej forme – 3,5-hodinový spánok v noci a tri 20-minútové prestávky počas dňa.

„Najväčšou výhodou je, že mám asi dva mesiace času nazvyš ku každému roku,“ hovorí E. Dubovoy. „Nikdy nepociťujem ospalosť, nepotrebujem žiadne energetické nápoje.“ Varuje však, že takýto spôsob spánku je navrhnutý iba pre ľudí, ktorí nemajú žiadne zdravotné problémy.

Hoci priznal, že začiatky boli zložitejšie a nie vždy sa mu darí dodržiavať spôsob spania, výraznejšie zmeny v pláne nevznikajú a hodlá v tomto spánkovom modeli ďalej pokračovať. „Takisto si nemyslím, že moje zdriemnutie v práci je pre ostatných nepríjemné. Niekto chodí fajčiť, niekto jesť. Ja idem len spať.“

V súčasnosti dokonca existujú aj mobilné aplikácie, ktoré ľuďom pomáhajú prejsť na režim polyfázického spánku.

Koľko hodín spí prezident USA či zakladateľ Microsoftu

Či už ide o pravé spánkové gény, alebo o namýšľanie si, že pravé spánkové gény máme, vo všeobecnosti je krátky spánok podľa genetičky Y. Fu jednou z charakteristických vlastností úspešnej kariéry. Ak sa táto vlastnosť spojí s optimizmom či priateľskosťou, úspešnosť sa ešte viac umocňuje.

Spoluzakladateľ Twitteru Jack Dorsey, generálna riaditeľka internetovej spoločnosti Yahoo Marissa Mayer či obchodný magnát Donald Trump uviedli, že v priemere v noci spávajú menej ako šesť hodín, uvádza ako príklady Y. Fu. Podľa servera BBC Donald Trump však spáva ešte menej, maximálne tri až štyri hodiny. Bývalý generálny riaditeľ Microsoftu Bill Gates pre Huffington Post priznal, že dáva prednosť siedmim hodinám spánku.

Rovnako prezident USA Barack Obama chodieva spávať o jednej v noci a vstáva o siedmej ráno, čo predstavuje šesť hodín spánku. Príklady úspešných krátkych spáčov sa dajú nájsť aj v minulosti. Margaret Thatcher prežívala na štyroch hodinách a Thomas Edison či Nikola Tesla si takisto vystačili približne s troma až štyrmi hodinami spánku.

Úspešní ľudia sa prebúdzajú za úsvitu

Okrem genetickej predispozície na krátky spánok existuje medzi úspechom a spánkovým cyklom aj iná súvislosť. Výskum americkej University of Texas zistil, že študenti, ktorí zavčasu vstávajú, dosahujú v priemere lepšie výsledky ako študenti, ktorí sa považujú za nočné sovy, uvádza BBC.

Nezávisle na to podobný nemecký výskum potvrdil, že ranné vtáčatá, ľudia prebúdzajúci sa medzi piatou a šiestou hodinou rannou, sú vo všeobecnosti aktívnejší ako ich noční kolegovia.  Nočné sovy však vynikajú schopnosťou lepšie predvídať problémy. Iné podobné štúdie naznačujú, že ranné vtáčatá sú ľudia svedomitejší a optimistickejší, nočné sovy zasa ľudia kreatívnejší a často múdrejší.

Ako zdôrazňuje Business Insider, mnoho úspešných ľudí začína svoj deň v skorých ranných hodinách. Generálny riaditeľ spoločnosti Apple Tim Cook je známy tým, že posiela e-maily už o 4:30. V rovnakom čase vstáva aj riaditeľ spoločnosti Disney Robert Iger. Generálny riaditeľ siete kaviarní Starbucks Howard Schultz o 6:00 už sedí v kancelárii a mnoho ďalších riaditeľov významných automobilových spoločností takisto.

Podobne ako pri dobe spánku, ani zmeniť načasovanie ranného prebúdzanie nie je jednoduché. Väčšina ľudí sa nemôže zmeniť z nočnej sovy na ranné vtáča, pretože to naše telá nedovolia, dodáva BBC. Naše spacie vzory riadi konkrétna časť mozgu. Vplyv na ich zmenu môžu mať na svedomí faktory ako napríklad vek či životný štýl, no 50 percent spacích vzorov je určených v génoch.