Pokiaľ kolega vo vedľajšej kóji popri práci práve neštrikuje či nesnaží sa postaviť model vláčika, bývajú pracovné návyky zamestnanca zväčša tolerované a dokonca prínosné ako pre firmu, tak pre jednotlivca.
Už sa nikto nepozastavuje napríklad nad používaním slúchadiel a počúvaním hudby v práci. To, čo kedysi mohlo byť považované za neúctivé a drzé voči kolegom a šéfovi, v súčasnosti patrí do bežnej výbavy v open office priestoroch.
Vďaka slúchadlám zamestnanec aspoň čiastočne eliminuje stresujúci akustický smog a hudba zároveň niektorým ľuďom pomáha zvýšiť produktivitu či kreativitu. Takto zvýšená pracovná výkonnosť sa následne nepriamo odzrkadlí aj na celkových výsledkoch firmy.
V topánkach vstup zakázaný
Existuje celý zoznam trikov, ako zvýšiť pracovný výkon. Niektoré sa postupom času stali všeobecne známymi a často praktizovanými (slúchadlá a hudba), iné sú relatívne nové a bizarné. K druhej skupine patrí absencia topánok.
Zamestnanci, ktorí majú dovolené chodiť po pracovisku a kanceláriách naboso, môžu byť výkonnejší ako ich obuté náprotivky, poukazuje ekonomický portál Business Insider. Keď sa ľudia zbavia topánok a začnú sa po kancelárii pohybovať ako kvetinové deti vo Woodstocku, cítia sa pohodlnejšie, zníži sa úroveň stresu a zároveň sa zvýši sústredenie, čo následne vedie k lepšej produktivite, vysvetľujú výskumníci.
Ako ďalej zdôrazňujú, má to aj zdravotné výhody. Ak nohám, ktoré by boli v opačnom prípade osem a viac hodín denne uzavreté v tesných topánkach, doprajete úľavu, znižuje sa pravdepodobnosť viacerých ochorení a problémov s dolnými končatinami. Opäť dochádza k nepriamemu efektu – zdravší zamestnanci chýbajú v práci menej často.
Výskumníci však upozorňujú, že interné pravidlo, ktoré by umožňovalo zamestnancom chodenie naboso, si môže dovoliť len malé percento firiem a spoločností. Existujú odvetvia, kde sa o chodení naboso nedá ani len uvažovať a námietky sa nájdu aj v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Viac bežiacich pásov
Od roku 1950 sa počet sedavých zamestnaní radikálne zväčšil. Podľa odhadov vzrástlo takýchto pracovných miest za posledných viac ako 60 rokov len v Amerike o 83 percent. Takmer polovica (43 percent) zo všetkých amerických zamestnancov tak má nepriamo v náplni práce aj sedenie, vysvetľuje portál amerického magazínu The Atlantic.
Hoci podobné údaje v rámci Slovenska získať len ťažko, pomer sedavých zamestnaní k ostatným druhom profesií nemusí byť od toho amerického veľmi vzdialený.
Každodenné sedenie za kancelárskym stolom niekoľko hodín denne doslova zabíja, naznačujú štúdie, na ktoré TREND.sk upozornil ešte v minulom roku. Sedenie výrazne skracuje život a viacerí výskumníci odporúčajú pracovať postojačky.
Práca za kancelárskym stolom sa dá pozdvihnúť aj na vyššiu úroveň, keď obyčajné státie nahradíte chôdzou. Stačí pracovisko upgradovať bežeckým pásom. S prácou postojačky i za pochodu sa spájajú rôzne zdravotné výhody, od zníženia bolesti chrbta a krku až po zlepšenie glukózového metabolizmu.
Zároveň sa podľa údajov výskumníkov oproti sediacim kolegom zlepšila aj nálada testovaných pracovníkov. Zdravší a šťastnejší zamestnanci opäť podávajú lepší pracovný výkon.
Bicyklový stôl
Práca postojačky nie je jedinou alternatívou, ako riešenie sa ponúka aj bicyklový kancelársky stôl. Skombinovaním bicykla a stola sa síce sedenia teoreticky nezbavíme, dôležitý v tomto prípade je však pohyb.
Aby sa znížila pravdepodobnosť obezity, cukrovky, stresu, srdcových chorôb a ostatných zdravotných problémov, ktoré sprevádzajú sedavé zamestnania, netreba do pedálov šliapať celých osem hodín.
Účastníci štúdie bicyklovali v priemere 50 minút denne, najzanietenejší pracovníci to zvládli dve až tri hodiny denne. Tí, ktorí šliapali najviac, hlásili zlepšenú koncentráciu a s tým spojenú vyššiu produktivitu.
Zásadnou podmienkou pri takomto štýle práce je, aby sa zamestnanec cítil pohodlne, aby bolo bicyklovanie jednoduché a neprekážalo v žiadnej inej činnosti a aby mal zamestnanec pocit súkromia. V opačnom prípade by sa pracovníci mohli počas jeho používania v open office cítiť trápne a nevznikal by želaný účinok, zdôrazňujú výskumníci.
Zdroj: flickr / Benny Wong | CC
Produktivita ide cez žalúdok
Dôležitým pracovným nástrojom akéhokoľvek zamestnanca v kancelárii je mozog. Udržať ho po dobu ôsmich hodín v strehu, dlhodobo funkčný, analyticky triezvy, kreatívne aktívny a racionálne mysliaci je náročná úloha. Treba mu dodávať kvalitné palivo.
Preto mnoho ľudí automaticky siaha po káve, ktorá okrem dočasného prívalu energie zlepšuje aj pamäť. Vďaka káve, respektíve kofeínu, sa dokážu ľudia dokonca dlhšiu dobu sústrediť na obrazovku počítača. O jej dlhodobejších účinkoch, ktoré pripomínajú dopingový začarovaný kruh, by sa však dalo polemizovať.
Činnosť mozgu podporujú aj iné potraviny. Našťastie, stravovacie návyky v práci prechádzajú výraznými zmenami, a preto mnohé zo surovín v súčasnosti neznejú ani exoticky.
Zamestnanci postupne prichádzajú na to, že nejedenie sa nedá nahrádzať energiou z cigariet a že ani zabetónovať si žalúdok XXL obedovým menu z najlacnejšej reštaurácie v okolí nie je to pravé na podporu rozmýšľania. Takisto neexistujú žiadne záznamy o tom, že by po zjedení parížskeho šalátu či legendárnych ruských vajec niekto niekedy pracoval výkonnejšie.
Portál Business Insider zostavil na základe lekárskych štúdií a odporúčaní rebríček potravín, ktoré zvýšia funkcie mozgu a zároveň aj produktivitu v práci. V doma pripravenom obede či desiate by tak nemal chýbať baklažán, brokolica, špenát, ovocné bobule rôzneho druhu, slnečnicové semiačka či vlašské orechy.
Ak skutočne nie je popri práci čas na jedlo, dodá mozgu potrebnú energiu aj banán či horká čokoláda. Vďaka nízkemu glykemickému indexu, keď sa glukóza uvoľňuje postupne a pomaly, odporúčajú výskumníci za stolom chrúmať aj surovú mrkvu.
Ako v detskej škôlke
Podľa nedávnych údajov z nemeckej Saarland University krátke 45- až 60-minútové zdriemnutie v práci prináša viac výhod ako nevýhod. Hoci tak zamestnanec počas spánku veľa práce nevykoná, po zobudení je aktívnejší a disponuje niekoľkonásobne lepšími kognitívnymi funkciami, vďaka ktorým podáva lepší pracovný výkon.
Samozrejme, spánkový kancelársky režim si vyžaduje aj požehnanie vedenia. V rámci experimentu „Povinný spánok v práci“ viacero zahraničných firiem vytvára špeciálne miestnosti, v ktorých okrem spánku môžu zamestnanci oddychovať pri čítaní kníh či hraní Playstation. Firmy sa spoliehajú na to, že oddych zamestnanca dostatočne nabije a bude podávať lepší pracovný výkon.
Spánok v práci má však aj inú psychologickú rovinu, ktorej efekt sa dá pozorovať na svedomitejších zamestnancoch a workoholikoch. Tí nemajú z oddychu v práci nikdy príliš dobrý pocit. Zamestnanci sa tak snažia z pocitu viny prácu, ktorú kvôli oddychu zameškali, rýchlo dohnať. Niektoré firmy preto povinný oddych na pracovisku vyhlásili za kontraproduktívny a zrušili ho.
Ak by sme problém zovšeobecnili, výskumníci sa zhodujú, že krátke relaxačné pauzy v priebehu pracovného dňa by mali prinášať prílev novej energie. A to najmä v najkritickejšom čase, medzi treťou a štvrtou hodinou poobede, keď u človeka dochádza k prepadu takmer všetkých motorických a senzorických vlastností.
Botanická záhrada na stole
Predstavy o tom, ako by mala vyzerať kancelária, sa rôznia. Zatiaľ čo niektorým fotky rodinných príslušníkov a suvenírov na stole neprekážajú a zámerne ich v kancelárii zhromažďujú, druhí uznávajú sterilný, holý, účelový priestor bez akéhokoľvek rozptýlenia.
Minuloročná štúdia však naznačuje, že dobre robia najmä tí, ktorí si do kancelárií nosia živé rastliny. Sledovaním dlhodobých účinkov zelene na európskych pracoviskách v Holandsku a Veľkej Británii sa zistilo, že rastliny umiestnené v kanceláriách zvyšujú produktivitu zamestnancov o 15 percent.
Dôležité je, aby zamestnanci videli na rastliny priamo zo svojho stola, poukazuje britský portál The Guardian. To má za následok, že zamestnanci sa cítia šťastnejší a podávajú lepší výkon.
Zeleň a rastliny v kanceláriách zvyšujú a podporujú fyzické, kognitívne a emocionálne zapojenie do práce. Rastliny rovnako pomáhajú znižovať stres, zvyšovať pozornosť a vzbudzujú pocit blahobytu.
